Dubnica nad Váhom - kaštieľ - múzeum a výstavy

Turistické cíle • Muzeum

Dubnický kaštieľ slúži zatiaľ ako múzeum a občasné výstavy • Fotografie (51) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (51 fotografií)

predná časť kaštiaľa má už vynovenú fasádu, ale na ďalších častiach kaštiaľa je ješte veľa prác

pekne obnovená grotta v parku za kaštieľom

Vstoupit do fotogalerie (51 fotografií)

Mesto Dubnica nad Váhom leží v údolí rieky Váh, kde z jednej strany sa tiahnu Biele Karpaty s Vršatcom a z druhej strany Strážovské vrchy s blízkym Vápčom. Mesto bolo v minulosti známe najmä strojárskym priemyslom, kde v ZŤS a ZVS pracovali ľudia zo širokého okolia.

Tento rok oslavoval Dubnický kaštieľ 20. výročie otvorenia múzea a sprístupnenia verejnosti. Postupne sa kaštieľ obnovuje, doplĺňajú sa exponáty múzea a konávajú sa v ňom rôzne výstavy.

V decembri minulého roku sa začala výstava amatérskych a profesionálnych výtvarníkov pri príležitosti 20.výročia Dubnického múzea.
Spolu so sestrou a tetou sme boli na vernisáži, kde mala vystavený jeden malý obraz aj moja sestra. Neskôr, vo februári sme sa boli pozrieť výstavu aj s rodičmi. Súčastne prebiehala aj výstava obrazov jedného z najvýznamnejších a najznámejších slovenských maliarov Martina Benku. V miestnostiach kde boli vystavené jeho obrazy, väčšinou to bola príroda neďalekého okolia, nebolo povolené fotografovanie.

Okrem výstav sme si prezreli aj múzeujm, ktoré sme ešte doteraz nenavštívili.
Expozícia múzeua sa začína pravekom, keď na našom území, aj v okolí Dubnice žili mamuty, neďaleko sa našli čast kostry a mamutí kel. Vo vitrínkach sa ďalej nachádzajú predmety dennej spotreby - krčahy, vázy i šperky našich predkov z dávnzch dôb. Jednotlivé exponáty sú popísané.

Z miestnosti zaoberajúcej sa najstaršími dejinami okolia Dubnice nad Váhom sme prešli do dlhej chodby, kde sú povesené obrazy Ilesháziovcov. Sprievodca nás najskôr oboznámil s dynastiou rodu Ileshaziovcov, ktorý tri storočia vlasnili kaštieľ v Dubnici nad Váhom. Na chodbe kaštieľa sa nachádzajú veľké obrazy všetkých majiteľov. Prvým bol Štefan Ileszhazy I. a posledným tiež Štefan II. Rodina Ileshaziovcov kaštieľ predala bankárovi z rodu Sina, ktorý však kaštieľ ani nevyužíval, ale v obľube ho mala neho posledná majiteľka, najmladšia dcéra dcéra Ifigénia, ktorá sa zaslúžila o rozvoj neďalekých kúpelov Trenčianskzch Teplíc.

Na konci chodby sme prešli do jednotlivých miestostí. Prvá bola spoločenská miestosť s obrazmi. Zaujímavá bola izba venovaná dubnickému oranžériu. V parku bol veľký skleník, ktorý sa však nezachoval. V ňom sa pestovali rôzne exotické rastliny a ovocie z neho sa vyvážalo až na královský dvor. Dnes sa zamestnanci snažia návštevníkom ukázať aspoň malú ukážku pomarančovníkov, mandaríniek, citrónov, ktoré pestujú v kvetináčoch na chodbe pri pokladni a v letných mesiacoch ich vykladajú von.
V kaštieli sa našlo mnoho vzácnych starých kníh, niektoré sú vystavené v pracovni Ilešháziovcov.

Jedna miestosť bola venovaná spolku Izabella, kde ženy šili a vyšívali kroje. Ušili a vyšili aj výbavú pre poslednú majiteľku, zaujímavý je vyšívaný obrus určený na svadobnú hostinu Ifigénie.

V horných miestnostiach sme pobudli v zelenom salóniku, či miestosti, ktorá pred prestavbou bola strielňou. Zachovalo sa v nej malé strelné okienko.

Nakoniec sme sa išli pozrieť výstavu známeho slovenského maliara Martina Benku. Hneď od dverí nás zaujal krásny, veselými farbami žiariaci obraz, kde ženy zbierali tekvice, za poľom s tekvicami sa vypínal Trenčiansky hrad. Obrazov s tématikou nášho okolia tu bolo viac, vlastne boli pozbierané a vystavené obrazy, kde maliar zobrazoval predovšetkým našu blízku prírodu - rybníky, Vršatec...

Ako poslednú sme si pozreli výstavu amatérskych aj profesionálnych umelcov z okolia Dubnice nad Váhom, ktorá vznikla pri príležitosti 20.výročia zahájenia Dubnického múzea.