centrum mesta Vrbové

Vrbové je mestečko s približne 6000 obyvateľmi ležiace na úpätí Malých Karpát v Podunajskej pahorkatine. Mesto patrí pod trnavský kraj a okres Piešťany, od ktorých je Vrbové vzdialené iba 10 kilometrov smerom na východ.

História mesta je bohatá, siaha hlboko do minulosti, až do roku 1113, kedy sa tu spomína osada v Zoborskej listine. Vrbové získalo právo mesta v roku 1437, v roku 1696 mu Leopold I. udelil aj jarmočné privilégium. Okrem vinohradníctva, ktorému sa tu venovali do 19. storočia malo veľký význam pre obyvateľstvo aj pestovanie obilia, boli tu známe trhy s obilím, pri ktorých obchodovala hlavne vtedajšia početná židovská komunita žijúca vo Vrbovom. Počas druhej svetovej vojny väčšina židovského obyvateľstva Vrbového a neďalekých Piešťan bola deportovaná do tábora smrti v Oswiecime, kde zahynuli v plynových komorách.

Malú prehliadku centra tohto mesta by som začal na Námesti slobody u jeho zaujímavého pomníku v jeho stred parku. Mesto je rodiskom Mórica Beňovského, cestovateľa, dobrodruha, spisovateľa, vojenského dôstolníka v poľskej, francúzkej, rakúskej a americkej armády a tiež kráľa Madagaskaru. Narodil sa vo Vrbovom 20. 9. 1746 a zomrel 23. mája 1786 v Agoncy, osada Mauretánia, Madagaskar. Tomuto slávnemu rodákovi na Námesti slobody 5. októbra 2012 odhalili pomník v tvare zemegule, na ktorej sedí Moric Beňovský, po jej obvode je bronzový reliéf, na ktorom sú znázornené momenty z jeho života. Celková výška tohto pomníka je 3 metre, zemeguľa je Vysoká 2 metre. Dĺžka bronzového reliéfu po obvode zemegule je 5,5 metra. Autori ho nazvali ,,Svet Mórica Beňovského,,. Odhalenia tohto pamätníka sa okrem iných zúčastnil aj honorárny konzul Madagaskaru v Maďarsku a grófka Alžbeta Amborzyová, priamy potomok Beňovského po jeho staršej dcére Žofii.

Na námestí je ešte ďalšia, oproti zemeguli s Beňovský staršia pamiatka, je to socha Panny Márie z Ježišom na kruhovom stĺpe špiralovito zdobeným, umiestneným na hranatom podstavci.

Najznámejšou kultúrnou pamiatkou mesta je šikmé veža - zvonica, ktorá stojí oproti námestiu vedľa kostola svätého Martina. Základný kameň tejto veže bol položený 7. mája 1832 a práce na jej výstavbe viedol murársky majster Jozef Verner z Čachtic. Svoje dielo, ktorého náklady na výstavbu hradila cirkev, dokončil v roku 1835 a vznikla tak veža v klasicistickom slohu so štvorcovým pôdorysom o rozmeroch 6,5 x 6,5 metra. Výška tejto veže je od jej päty aj s krížom 38,16 metra. Je v nej umiestnený hodinový mechanizmus so štyrmi ciferníkmi. Náklon veže, ktorý z nej spravil turistickú atrakciu spôsobili dlhotrvajúce dažde, po ktorých sa veža 28. októbra 1930 po silnom podmoknutí pôdy okolo základov náhle naklonila. Predpokladalo sa, že toto vychylenie je približne do 75 centimetrov, podľa asi posledného zamerania sa zistila odchylka v smere na juhozápad vrátane kríža by mala byť 99 centimetrov. Takže táto slovenská Pisa má oproti svojej oveľa slávnejšej a vyššej kolegini v Taliansku o niečo menšie parametre. Veža v Pise bola dokončená v roku 1370, jej výška je 50 metrov a jej odklon od zvislosti je 4,42 metra.

Najstaršou stavebnou pamiatkou mesta je ale kostol sv. Martina, ktorý je postavený blízko veže. Stojí na mieste, kde sa predpokladá, že už v 12. storočí stál sakrálny objekt. Nový kamenný jednololoďový kostol, základ dnešného bol postavený niekedy koncom 14. storočia, uvádza sa rok 1397. Kostol poškodil v roku 1452 požiar a k jeho poškodeniu došlo pravdepodobne aj v dobe turecko- tatarského nájazdu. Kostol bol dvakrát rozšírený o bočnú loď, najskôr v 15. storočí o severnú loď a v 18. storočí ho rozšírili o loď južnú. Dnes je kostol trojloďovou stavbou s vežou a presbytériom orientovaným v smere na východ.

Blízko zvonice a kostola v hornej časti námestia je umiestnený tiež Pomník obetí 1. a 2. svetovej vojny. Pomník je dielom sochára Miroslava Haraštu. Stred pomníka tvorí pilón, na ktorom je umiestnená Štefánikova busta, v dolnej časti sú umiestnené pamätné dosky obetí vojen. Pomník dal v roku 1929 postaviť z verejných zbierok 110. odbor Slovebskej ligy.

Medzi pomníkom a kostolon sú ešte dve kamenné sochy na podstavcoch, prvou je socha sv. Floriána a druhou socha sv. Jana Nepomuckého z roku 1921, ktorú požehnal Andrej Hlinka.

Spomeniem aj kostol, ktorý je od centra a námestia kúsok vzdialený, je to evanjelický kostol postavený pri hlavnej ceste v smere na Prašník. Prvý kostol tu stál od roku 1784, ku ktorému v roku 1835 pristavili vežu. Keďže v tej dobe tu bol podklad pod základom tohto kostola pomerne bažinatý, začala sa veža kostola nakláňať. Z týchto dôvodov sa na lepšom základe rozhodli postaviť vežu novú, stalo sa tak v roku 1896. K tejto novej veži sa ešte v roku 1928 pristavil nový evanjelický kostol, ktorý tu stojí dodnes. Zaujímavosťou interéru tohto kostola je organ na chóre z roku 1903, veľký obraz modliaceho sa Krista a menšie sochy Luthera a Melanchtona. Kostol patrí cirkevnému zboru evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku - Vrbové.