Bratislava - Katedrála sv. Martina

Turistické cíle • Kostel

pohľad na katedrálu sv. Martina z Bratislavského hradu • Fotografie (30) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (30 fotografií)

v katedrále sv. Martina

príchod ku katedrále

Vstoupit do fotogalerie (30 fotografií)

Pýchou slovenskej metropole na Dunaji Bratislavy je najstarší, najväčší a najzachovalejší bývalý korunovačný chrám - Katedrála sv. Martina, nazývaný tiež Dóm sv. Martina.

Katedrála sv. Martina je trojloďovou gotickou stavbou s ktorého stavbou sa začalo začiatkom 14. storočia na mieste staršieho románskeho kostola. Na stavbe kostola sa podielali známi stavební majstri Hans Puchsbaum a Adam Pilgram, ktorí pracovali aj na viedenskom Dóme sv. Štefana. Slávnostné vysvätenie chrámu sa konalo 10. marca 1452, úplné dokončenie stavby sa presúvalo až do roku 1510.

V 18. storočí prebehli úpravy chrámu v barokovom štýle, dnešnú podobu má katedrála z prestavby z polovice 19. storočia.

Dĺžka katedrály je 70 metrov, šírku má 23 metrov, výška svätyne je 18,5 metra a výška trojlodia je 16 metrov. Hrúbka múrov trojlodia je 1,5 metra, múrov svätyne je 1 meter. Architektonickým dominantným prvkom chrámu je jeho západná hranolovitá vstavaná veža so štvoricou hodinových ciferníkov, neobarokovou helmicou a modelom uhorskej kráľovskej koruny. Veža katedrály je vysoká 85 metrov, pôvodne bola baroková, v roku 1833 tri roky po poslednej korunovácii ju zasiahol blesk a následný požiar ju zničil. Opravu veže a časti kostola previedol vtedajší významný klasicistický architekt Reidler, ten na vrchole veže nechal umiestniť model pozlatenej uhorskej kráľovskej koruny umiestnenaj na pozlatenom vankúši, hmotnosť podušky a koruny je spolu 300 kilogramov.
Z pôvodných 6 zvonov sa vo veži zachoval iba najstarší zvon Wederin o hmotnosti 2,5 tony, ktorý odliali u Balthasar Herold v roku 1674. Ostatných 5 zvonov Zwϋlferin, Vierlerin, Josefin, umieráčik Zögenglocklein a dva bezmenné zvony počas prvej svetovej vojny skonfiškovali a roztavili ich pre vojenské účely. Dnes je vo veži katedrály umiestnených osem zvonov, okrem Wederina v roku 2000 slávnostne umiestnili ďalších sedem zvonov, symbolický dar hlavných miest susedných štátov.

Katedrála sv. Martina má tri vchody, hlavný vchod má neogotický segmentový portál z rokov 1893 - 1895. Vstup do katedrály hlavným vchodom vedie cez podvežie, na konci strednej hlavnej lode sa v závere presbytéria nachádza hlavný novogotický oltár. Hlavná loď je od bočných oddelená ôsmymi podpornými stĺpami po štyroch na oboch stranách, z ktorých hlavíc vychádza rebrová klenba z prvej polovice 15. storočia. Do stredu stropu hlavnej lode stavitelia umiestnili prstencový svorník s otvorom do nebies s terčom so symbolom Ducha svätého. Severná loď má dva bočné oltáre, je to neogotický krídlový oltár Kríža a oltár sv. Ondreja. Južnej lodi dominuje oltár Sedembolestnej Panny Márie držiacej v náručí ukrižovaného Krista. Krstiteľnica je bronzová, má tvar kalichu, je najstaršou pamiatkou katedrály, je darom mesta Prešpork.
Organ je vyrobený z kvalitného dreva a má štyritisíc píšťal. Druhý organ sa nachádza na chóre, bol postavený v roku 1867.

Bratislava, vtedajší Prešpork, sa stala počas obsadenia veľkej časti krajiny nepriateľom korunovačným mestom uhorských kráľov a práve Dóm sv. Martina sa stal kostolom, kde sa uskutočnila prvá korunovácia Maximiliána II. v roku 1563. Všetci tam korunovaní panovníci boli z rodu Habsburgovcov, do roku 1830 tam prebiehlo korunovanie 11 kráľov a 8 kráľovských manželiek, napríkladom môže byť korunovácia Márie Terézie v roku 1741.