Blatnica - Architektúra ľudového staviteľstva

Turistické cíle • Dům, budova

jeden z domov z 19. storočia • Fotografie (23) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (23 fotografií)

staré domy sú upravované

starší dom s mohutnou klenutou bránou

Vstoupit do fotogalerie (23 fotografií)

Blatnica, obec v regióne Turiec má bohatú históriu. Na území obce bolo osídlenie už v eneolite. Zmienky o hrade Blatnica sú z roku 1300, vtedy patril Petrovi z Brezovice. Turistu, ktorý navštívi obec Blatnica okrem hlavných pamiatok ako kostol, zrúcanina hradu, kaštieľ, kúria určite zaujme potočná radová zástavba kamenných domov z 19. storočia. Kamenné domy majú sedlové strechy so šindľovou strechou, dreveným štítom, podlomenicou a hákom, od ulice boli uzavreté mohutnou klenutou bránou.

Zaujali ma aj murované sýpky postavené v ľudovom štýle. Sú to prízemné stavby v roľníckej usadlosti s podkrovím a podpivničením s jednopriestorovou dispozíciou a obdĺnikovým pôdoryse. Sýpky boli stavby, ktoré slúžili na uskladnenie vymlateného obilia. V rôznych krajoch mali rôzne pomenovania napr. : sypanec, sypáreň, komora, lemhauz, hlemejz. Ich umiestnenie bolo rôzne a súviselo s mnohými faktormi – sýpky stáli samostatne na ulici pred domom, vo dvore, niekedy i pod spoločnou strechou s domom alebo inou hospodárskou stavbou. V niektorých lokalitách existovali zoskupenia sýpok na okraji dediny alebo pozdĺž potoka. Pri voľbe umiestnenia a stavebného riešenia sýpok rozhodovali najmä protipožiarne hľadiská a ochrana pred odcudzením.
Murovaným sýpkam predchádzali drevené sýpky. Zrubová konštrukcia stien bola ukončená oblúkovou klenbou. Steny aj klenba bývali z oboch strán natreté vrstou blata, ktoré bolo izoláciou. Na klenbe bola položená šindľová alebo slamená strecha, ktorá sa v prípade požiaru mohla jednoducho strhnúť. Takýto typ sýpok sa vyskytoval na východnom Slovensku a v severných častiach stredného Slovenska.

Časté požiare a následné protipožiarne nariadenia spôsobili, že sa postupne od prelomu 18. a 19. storočia začali sýpky stavať z nehorľavých materiálov – z kameňa a tehál. V niektorých oblastiach Slovenska sa vyskytovali aj sýpky s druhým podlažím. Obilie sa v sýpkach skladovalo vo viacdielnych priečinoch z dosák (štoky, hambáre) alebo v rozmernejších kadluboch a súsekoch. Ak bola sýpka súčasťou roľníckej usadlosti, okrem obilia sa do nej ukladali aj iné súčasti inventára roľníckej rodiny – krosná, truhly, rôzne náradie... Na južnom Slovensku sa na ukladanie obilia využívali povaly ( podstrešené priestory domu ).

My sme v obci Blatnica natrafili na asi 5 sýpok pri ceste. Z druhej strany sýpot tiekol potok. Už pri minulej návšteve Turca sme takéto sýpky videli v obci Belá - Dulice, tiež v Turci, https://www.turistika.cz/mista/bela-dulice-zaujimava-ulicka-sypok/detail, ktoré boli tiež postavené pri potoku.
Sýpky sú dnes opravené, ako sú využívané neviem, okná i dvere sú plechové. Zvlášť nás upútala prvá sýpka obrastená zeleňou, ktorá bola prevdepodobne aj obývaná.