Trnava - Synagóga ,,status quo ante,,

Synagóga ,,status quo ante,, je budova v starom centre na Halenárskej ulici 2. Ide o trojloďovú baziliku s pravouhlým uzáverom a s dvoma vežami na jej priečeli v štýle orientálno-historizujúcej architektúry.

Jej výstavba začala v roku 1891 podľa návrhu viedenského architekta Jakuba Gertnera. Dokončená a sprístupnená bola pre veriacich v roku 1897.

Počas druhej svetovej vojny prestala židovská komunita existovať, počas holokaustu bolo okolo 3000 židov odvezených do táborov, mnohým sa podarilo utiecť. Na pamiatku týchto hrozných činov po druhej svetovej vojne postavili obetiam pamätník podľa návrhu architekta Artura Szalatanaia-Slatinského. V roku 1950 získala túto budovu firma, ktorá ju používala ako skladisko pre drobný tovar. K zmene došlo v roku 1978, kedy synagógu navrhli na zápis do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Budova synagógy bola v roku 1986 poškodená požiarom a po rekonštrukcii v rokoch 1993 - 1994 slúži pre výstavné účely. Takže odvtedy je to centrum súčastného umenia, Galléria Jána Koniarka, konajú sa tu výstavy súčastného umenia a iné výstavy a pre svoju výbornú akustiku aj koncerty vážnej, jazzovej, popovej hudby, prednášky a aj divadelné predstavenia, hlavne menších divadelných foriem.

Dve bočné lode synagógy tvoria v prízemí kovové zdobené stĺpy, na ktorých sú dve ramená empory o rozmeroch 2 x 75 m². V tomto priestore sa dnes konajú napríklad výstavy skla, grafiky, sôch a keramiky.

V dobe našej návštevy sa práve v priestoroch synagógy konal projekt fotografky Lenky Lukačovičovej s názvom Šedá kniha. Ako sme sa dozvedeli, autorka v tomto projekte rozvíja dva hlavné, vzájomne prelínajúce sa faktory. Jednou stranou je téma politických väzenkýň z obdobia socializmu v Československu a na druhej strane ide o hru fotografie a skúmanie jej hraníc. Názov tohto projektu Šedá kniha prebrala autorka z rovnomenného spisu z 50. rokov, ktoré vydalo Ministerstvo spravodlivosti za účelom dokázať právoplatnosť procesu s Miladou Horákovou. Na podlahe synagógy sú vo fotografiach v skle umiestnené portréty politických väzenkýň z 50. - 70. rokov. Práve tieto fotografie majú znamenať , že návštevník výstavy sa stáva účastníkom, ktorý je takto vyzvaný, aby vstúpil na tieto fotografie. Týmto by sa zároveň mala vytvoriť metafóra osudu týchto žien, ktorým totalitný režim od 50. rokov v prenesenom slova zmysle ,,skákal po hlavách,, a niektorým úplne zničil životy.