Trnava - Budova knižnice Juraja Fándlyho, pôvodne tu sídlila Slovenská hospodárska banka

Turistické cíle • Dům, budova

budova knižnice z 1914 postavená podľa projektu Michala Milana Harminca • Fotografie (11) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (11 fotografií)

ľavá časť budovy

stred budovy

Vstoupit do fotogalerie (11 fotografií)

Knižnica Juraja Fándlyho je najväčšou verejnou knižnicou v Trnavskom kraji. História knižnice Juraja Fándliho trvá už takmer sto rokov, slávnostne ju ako Verejnú knižnicu mesta Trnavy otvorili 14. februára 1927. Knižnica sa nachádzala na Hollého ulici v budove mešťanskej školy. Pre verejnosť slúžila tri večery v týždni a obsahovala približne 700 kníh. Za najstaršiu predchodkyňu knižnice môžeme považovať prvú verejnú čitáreň, ktorú zriadil na františkánskej ulici v Trnave národný buditeľ M.B.Tamaškovič v roku 1838. V roku 1886 bola v Trnave otvorená verejná knižnica, ktorú založil maďarský vzdelávací spolok.

Do dnešnej budovy knižnicu presťahovali v roku 1952. Knižnica nesie názov podľa Juraja Fándlyho, spisovateľa, národného buditeľa, rímskokatolíckeho kňaza, etnológa - včelára a jedného z najaktívnejších členov Slovenského učeného tovarišstva.
Juraj Fándly sa narodil 21. októbra 1750 v obci Častá v chudobnej remeselnícko-roľníckej rodine. Otec mu čoskoro zomrel a s matkou sa presťahovali do susednej obce Ompitál - Doľany, kde navštevoval školu. V štúdiu ďalej pokračoval na piaristickom gymnáziu v Svätom Jure a u františkánov v Márie Hátu. Teológiu začal študovať v Budíne v roku 1771 a od roku 1773 pokračoval v štúdiu v seminári v Trnave. Po vysvätení v roku 1777 pôsobil v Seredi, neskôr v Lukačovciach, v Naháči, posledné roky prežil v Ompitálu. Medzi jeho diela patrí napríklad Duverná zmluva medzi mníchom a diablom, Pilní domajší a polní hospodár, krátke dejiny slovenského národa, O úhoroch a včelách rozmluváni, Slovewnskí včelár. Je po ňom pomenovaná planétka 16435 Fándly. Zomrel vo veku 60 rokov 7. marca 1811 v Ompitálu, dnešných Doľanoch.

Pôvodne táto budova knižnice patrila bývalej Slovenskej hospodárskej banke. Budovu postavili v roku 1914 podľa projektu Michala Milana Harminca, významného architekta a staviteľa. Milan Michal Harminc sa narodil 7. októbra 1869 v Srbsku. Patril k prvej generácii slovenských architektov. Naprojektoval vyše 300 budov v Európe, z toho 171 na Slovensku vrátane bratislavského hotela Carlton či Slovenského národného múzea v Martine.
Hospodárska banka vznikla v roku 1906 v Trnave. Poskytovala úvery statkárom, ale aj drobným roľníkom na nákup poľnohospodárskych strojov. Koncom roku 1918 patrila medzi najsilnejšie peňažné ústavy Trnavského kraja. V roku 1920 sa sídlo Hospodárskej banky presťahovalo do Bratislavy.

Jednoposchodová budova s mansardovou strechou pokrytou červenou taškou má v pôdoryse tvar písmena U. Jej priečelie s vchodom je v západnej časti v smere od námestia Slovenského národného povstania. Prízemnú časť budovy tvorí v strednej časti zaklenutý vchod s dvojkrídlovými dverami, po stranách prízemia sú po dve výkladové okná. Vľavo u vchodu do budovy je umiestnená pamätná doska s reliéfom a nápisom ,,LEBO SÚ BEZ KNÍH NAHÉ VŠETKY NÁRODY" Konštantín Filozof. Progres.
Prízemie a prvé poschodie je oddelené rímsou. V strednej časti nad vchodom je balkón. Časti vedľa balkóna tvoria dva arkiery uchytené na zdobených konzoliach. Okná arkierov sú so šambránami, v hornej časti s nádhernou reliéfovou výzdobou - anjelikmi, kartušami, volutami. Mansardová strecha, oddelená od poschodia rímsou, má v čelnej časti budovy tri okienka. V najvyššej časti stredu budovy tesne pod strechou je nápis HOSPODÁRSKA BANKA, pôvodný nápis bol odhalený pri rekonštrukcii budovy a rozhodli sa nechať ho na budove.