Třinec - kostol sv. Alberta

Novogotický kostol sv. Alberta je postavený na vyvýšenine nad mestom Třinec, je dobre viditeľný. Práve na tomto mieste sa rozhodol arcivojvoda Albrecht Habsburský z vlastných prostriedkov vystavať chrám Pána. Základný kameň kostola bol položený 24. októbra 1882.

Murárske, tesárske a kamenárske práce podľa plánov, ktoré vypracoval Albín Prokop previedli robotníci pod dohľadom známeho staviteľa Bedřicha Fuldu v Těšína.

27. septembra 1885 kostol po dokončení slávnostne konsekroval biskup tešínský František Sniegoň. Kostol bol zasvätený sv. Albertovi Jeruzalenskému.

Kostol je postavený z červenej tehly, v pôdoryse je v tvare kríža. Ide o pomerne veľký kostol, je až pre 2000 osôb. Jeho dĺžka je 49,5 metra, šírka 32,5 metra a je vysoký 14 metrov. Veža kostola je vysoká 63 metrov s ihlanovitou strechou ukončenou tri metre veľkým kovaným krížom. Nachádzajú sa v nej 4 zvony pod menami sv. Pius X., Panna Maria Bolestná, sv. Jan Sarkander a sv. Anežka. Zvony zhotovil majster Kadlec z Halenkova a 16. mája 1992 ich vysvätil biskup Hrdlička. Pôvodne zvony sv. Albert, sv.Karel a sv. Hildegard boli počas druhej svetovej vojny z veže odobrané a zničené - roztavené.

Hlavný oltár kostola je z godulského pieskovca a z dosky z kararského mramoru. Zdobia ho sochy postáv svätých zhotovených z alpského sosnového dreva, sú to sv. Rudolf, sv. František z Assisi, sv. Matilda a sv. Terezia z Avily.

V dvoch priečných bočných lodiach kostola sú oltáre, v pravej sú umiestnené sochy sv. Floriána, sv. Josefa a sv. Rocha. V bočných sú na Kamenných podstavcov dvoje súsošia znázorňujúce ukrižovanie Spasiteľa, Matku Božiu a sv. Jana, druhé tvorí Panna Maria s dvoma anjelmi. V ľavej sv. Hedvigy, sv. Barbora a sv. Prokopa, zhotovil ich rezbár Leiner z Viedne.

Krstiteľnica je z mramoru a je na nej zobrazený sv. Jan Krstiteľ. Kazateľnica je z materiálu ako hlavný oltár, z godulského pieskovca, má drevenú striešku v tvare koruny a zdobia ju 4 pieskovcové reliéfy znázorňujúce cirkevných otcov sv. Augustína, sv. Ambrože, sv. Jeronýma a sv. Řehoře.

Na bočných stenách lode kostola je umiestnené zastavenia krížovej cesty, v presbytáriu oproti kazateľnice je umiestnená socha Božského Srdca Ježišovho. Mramorová doska s nápisom v nemčine, v preklade znamenajúca - ,, Táto stavba nech je miestom povznesenia ducha k Bohu, - miestom potechy a posílenia smutných, - miestom radostného poďakovania - miestom umravnenia a zdokonalenia všetkých! Třinec, 24. októbra 1882".

Okná kostola sú vyzdobené vitrážou, sú tu znázornaní sv. Zdislava, sv. Anežka Česká, sv. Josef, sv. Václav, sv. Sarkandra, sv. Vojtěch, Najsvätejšia Trojica, sv. Albert.

Pri vchode do kostola je misíjny kríž, ktorý je postavený k pamiatke duchovných cvičení konaných v máji roku 1929 dvoma redemporidtami z Moravskej Ostravy. Druhý kríž je o niečo nižšie, je pod kostolom a pravdepodobne ho v roku 1863 nechal postaviť Albert Herzog. Kríž pôvodne stál na inom mieste, na území Třinecké hute.