Trenčín - starý a nový železničný most na trase Bratislava - Košice

Turistické cíle • Most

nový most, pohľad zo starého mosta • Fotografie (49) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (49 fotografií)

jedna časť starého mosta je premenená na cyklistickú dráhu a chodník pre chodcov

nový železničný most cez najdlhšiu slovenskú rieku Váh

Vstoupit do fotogalerie (49 fotografií)

Rozvoj železnice na Slovensku neobišiel ani mesto Trenčín, stal sa jeho súčaťou počas budovania Považskej železnice z Bratislavy do Žiliny. Železnica musela na mnohých miestach prekonávať aj vodné toky, v Tenčíne to bola najdlhšia slovenská rieka Váh.

V Trenčíne v roku 1878 začali s výstavbou železničného mosta a železničnej stanice. Pôvodný, dnes už nazývaný ,,Starý železničný most,, dokončili po piatich rokoch v roku 1883 firmou Hugel, Sagera a spol. Bol to oceľový nitovaný most s priehradovou konštrukciou so štyrmi oblúkami, každý o dĺžke 60 metrov. V roku 1907 počas rozšírovania trate, zdvojkoľajenia na spoločné podpery postavili ďalší most podobného typu. Počas druhej svetovej vojny bol dvojmost poškodený leteckými bombami. Novší most z roku 1907 opravili, starší zbúrali a na jeho mieste postavili nový most, ktorý zhotovili vo Vítkovických ocelárnach, na piliere ho položili v roku 1946. K severovýchodnej časti tohto nového mosta v rokoch 1949 - 1950 pristavili oceľovú lávku pre peších. V rokoch 1982 - 1984 staršia konštrukcia mostov už nevyhovovala a nahradili ho mostom novým, ktorý vyrobili v Mostárni VSŽ.

,,Starému mostu odzvonilo,, v súvislosti s úpravou trate na dosahovanie rýchlosti vlakov 160 km/hod. Práce na výstavbe nového mosta zahájili koncom roku 2012. Tvoria ho dva samostatné mosty o dĺžkach 340 a 339 metrov, je na ňom osadených spolu 13 oblúkových trakčných brán. Výška jedného mostu je 15,98 metra, šírka jedného mostu je 7,05 metra. Spolu má sedem polí, najdlhšie rozpatie je 54 metrov. Celková hmotnosť mostov je 54 834 ton a náklady na jeho výstavbu dosiahli 24,2 milióna eur. Vlaky budu po mostoch prechádzať maximálnou rýchlosťou 140 km/h.

Postavenie mosta sa stretalo s množstvom problémov, nakoniec sa jeho stavbu podarilo realizovať. Išlo o to, že oblúk, ktorý museli vlaky pred železničnou stanicou prekonať bol veľmi ostrý a preto muselo dôjsť k odklonu smeru trasy. Jednou z "obetí" nového mosta bolo obľúbené kúpalisko Trenčanov a ľudí z okolia a niekoľko domov, ktoré stáli v ceste pri budovaní upravenej trasy. Ako dopadli obyvatelia domov, či boli vysťahovaní alebo sa nakoniec nemuseli zo svojích domov sťahovať, to neviem. Dnes už stojí nový most aj nové kúpalisko, vybudované na Ostrove - oddychovej zóne Trenčanov.

Dnes vlastne stoja oba mosty. Nový dvojmost slúži na prepravu vlakov a polovica starého dvojmostu ako cyklistický chodník a lávka pre peších. Druhá časť starého železničného mosta je nevyužitá. Dúfam, že Trenčania upravia v budúcnosti aj túto časť mosta. V minulosti som videla plány na premenu mosta na pešiu zónu aj so zeleňou. Snáď sa podarí využiť aj druhú časť a bude slúžiť občanom Trenčína ako oddychová zóna.....