Taliansko - Lazio - Rím - Bazilika Panny Márie anjelov a mučeníkov (Basilica di Santa Maria degli Angeli e dei Martiri)

Turistické cíle • Kostel

pohľad na baziliku z Námestia republiky cez fontánu • Fotografie (31) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (31 fotografií)

Bazilika Panny Márie anjelov a mučeníkov

Basilica di Santa Maria degli Angeli e dei Martiri - nápis nad dverami

Vstoupit do fotogalerie (31 fotografií)

Na tretí deň pobytu v Ríme sme sa opäť vydali po stopách Michelangela a Berniniho. Išli sme metrom, vystúpili na kruhovom Námestí republiky, odkiaľ bol prvý cieľ našej cesty na dohľad. Išlo o Baziliku Panny Márie anjelskov a mučeníkov. Zaujímavosťou je, že pôvodne išlo o staroveké Diokleciánové kúpele, kde prestavbou v 16.storočí podľa návrhu renesančného génia Michelangela vznikol kostol. Stavba pokračovala až do polovice 18.storočia.

Krátko z histórie :

Prestavba sa začala v roku 1563 a viedol ju vtedy už 86 ročný Michelangelo Bounaroti. Po jeho smrti roku 1564 dohľad nad stavbou prevzal jeho žiak Giacomo del Duca.
Diakleciánové kúpele vznikli v rokoch 289-306. Po páde Rímskej ríše kúpele chátrali a poslúžili ako zdroj stavebného materiálu.
V roku 1561 pápež Pius IV. rozhodol, že veľká časť tzv. studeného bazéna bude prestavaná na kostol. Michelangelo starú stavbu využil veľmi šetrne, takže aj dnes pôsobí zvonka ako zrúcanina.

Čo sme si v bazilike všimli my, čo nás zaujalo?

Do baziliky sa vchádza od roku 2006 dvoma novými bronzovými dverami, ktoré navrhol poľský sochár Igor Mitoraj. Ľavé dvere znázorňujú Vzkriesenie a pravé Zvestovanie.
Za dverami sa návštevník dostane do predsiene (vestibulu), ktorá je zakončená kruhovou kupolou s kazetovým stropom, jej okulus (guľatý otvor v najvyššom bode kupoli) je vyplnený vitrážou s názvom Svetlo a čas, ktorá sem bola umiestnená v roku 1999.
V predsieni na nachádzajú dve kaplnky a štyri výklenky, ktoré slúžia ako hrobky.
Kaplnka sv. Márie Magdalény je zároveň aj krstiteľnicou. Bola postavená v roku 1579, v strede je obraz Kristus a Mária Magdaléna. Vedľa kaplnky sú hroby - talianského maliara a rytca Salvatora Rosy a kardinála Piera Paola Parisio(1604).
Kaplnka Ukrižovania je z roku 1575 s oltárnym obrazom Ukrižovanie a s freskami na stenách a klenbách. Vpravo od kaplnky je hrobka talianskeho maliara Carla Maratty, ktorý je autorom kaplnky sv.Bruna. Vľavo je hrobka kardinála Francesca Alciati.
Vo vestibule sa nachádza aj moderná bronzová socha anjela svetla, ktorá sem bola umiestnená v roku 2000.

Medzi vestibulom a transeptom sa nachádza priechod (pranoas), ktorý bol vytvorený Vanvitellim v 18.storočí. Nachádzajú sa tu štyri stĺpy zo sádry, krátka valená klenba, ktorá vyzerá ako kazetová, ale je len maľovaná. Vo výklenkoch sú mramorové sochy Jána Krstiteľa z roku 2012 a sv. Bruna Kolínskeho. Páčili sa mi aj dva anjeli so svätenou vodou, kde jeden je od žiaka Berniniho Giambattistu Rosiho a druhý od Luigiho Vanvitelliho. Za sochami anjelov nasledujú dve bočné kaplnky - sv. Petra a sv. Bruna. V strede kaplnky sv. Petra je umiestnená moderná plastika hlavy Jána krstiteľa po sťatí od poľského umelca Igora Mitoraja.

Transept sa nachádza v pôvodnej miestnosti tepidária (vlažný kúpeľ) Diakleciánových kúpeľov. Súčasná podoba je výsledkom prác Michelangela, Del Ducy a Vanvitelliho. Krížová klenba je vysoká 29 metrov a podoprená ôsmymi pôvodnými žulovými korintskými stĺpmi vysokými 17 m.
Ľavý transept zdobia 4 obrazy pochádzajúce z baziliky sv. Petra. Na konci ľavého transeptu je kaplnka sv.Bruna (Capella di San Brunone). Postavená bola v roku 1700 podľa Carla Maratty. Oltár je z roku 1864, oltárny obraz Zjavenie Panny Márie je od Giovanniho Odazzi (okolo 1700).
Varhany sú darom mesta Rím pápežovi Jánu Pavlovi II. pri príležitosti Svätého roku 2000.
Pravý transept zdobia tiež štyri obrazy a je tu aj hrobka generála Armanda Diaze (taliansky hrdina 1.svetovej vojny). Na jeho konci bola v roku 1746 podľa návrhu architekta Clementa Orlanda postavená kaplnka blahoslaveného Mikuláša Albergatiho (Cappella del Beato Noccolo Albergati).
Pre zaujímavosť, dve sochy Anjel mieru a Anjel spravodlivosti, ktoré sa nachádzajú po stranách oltára zhotovil v roku 1834 česko-nemecký sochár František Pettrich.

Na zemi možno pozorovať slnečné hodiny, ktoré objednal pápež Klement XI. pri príležitosti Svätého roka 1700. Autorom je taliansky vedec, filozof, historik a astronóm Francesco Bianchini. Slnečné hodiny sú vyznačené okolo poludníka, ktorý prechádza Rímom na 12°30´východnej dĺžky. Poludník je dlhý 45 m (od pravého transperu a končí v presbytériu), je z bronzu. Striedanie ročných období je zobrazené pomocou zverokruhov.

Medzi transeptom a presbytériom sa nachádza ešte jeden identický priechod (pranoas) s dvoma kaplnkami : kaplnka Spasiteľa a kaplnka sv. Hyacinta.

Presbytérium - vchádza sa do neho oblúkom, na ktorom je nápis Regina angelorum et martyrum (kráľovná anjelov a mučeníkov). Počas existencie Diokleciánových kúpeľov sa na tomto mieste nachádzal bazén.
V strede visí oltárny obraz Panny Márie s dieťaťom medzi anjelmi. Aj v presbytériu sa nachádzajú dve kaplnky. Keďže v tejto často katedrály prebiehala omša, bližšie sme si ju nepozreli.

Prešli sme si ešte menšiu miestosť, ktorá bola venovaná Michelangelovým náčrtom úpravy kúpeľov na kostol. Cez ňu sme prešli do malého otvoreného priestoru kde nás zaujala neprehliadnuteľná päť metrová socha Galilea Galilea vytvorená podľa návrhu čínsko-amerického fyzika a laureáta Nobelovej ceny Li-Čeng-taa. Socha bola na nádvorí odhalená v roku 2010. Zaujala nás aj menšia socha Panny Márie s Ježiškom a Jozefom.