Loading...
Známa Basilica Santa Maria Maggiore (Bazilika Panny Márie Väčšej) sa nachádza neďaleko hlavnej vlakovej stanice Roma Termini.
Pre túto baziliku sa používajú až štyri názvy:
- Santa Maria Maggiore (Panna Mária Väščia) - oficiálne Basilica Papale di Santa Maria Maggiore
- Santa Maria della Neve (Panna Mária Snežná)
- Santa Maria ad presepem ( Panna Mária s jasličkami) - podľa Ježišových jasličiek z Betlehemu
uložených pod hlavným oltárom
-Basilica Liberiana (podľa pápeža Libéria, ktorý dal kostol postaviť)
Basilika Santa Maria Maggiore je jednou zo štyroch pápežských bazilík v Ríme a najväčším mariánskam kostolom v meste. Patrí medzi 7 pútnických kostolov v Ríme a je na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Už pohľad na baziliku bol veľkolepý - široké priečelie so stredovým stĺporadím a dvoma krídlami. Za stĺporadím sa nachádza niekoľko vstupných dverí, nad nimi balkón s troma oblúkmi a nad ním je ešte umiestnených 5 sôch - Panna Mária s Ježiškom na rukách a sochy 4 pápežov. Vpravo zaujme najvyššia zvonica v Ríme s výškou 75 metrov. Šírka baziliky je 80 metrov, z toho šírka hlavnej lode je 27 m. Dĺžka predstavuje 92 m a výška je 75 m.
História baziliky :
Vznik kostola siaha až do 4.storočia, je spájaný s legendou o zázračnom snežení. Podľa nej sa 5.8.352 prisnil jednému obchodníkovi sen, že sa dočká narodenia vytúženého syna, ak na nasledujúci deň zasvätí kostol na mieste, kde bude ráno čerstvo napadnutý sneh. Rovnaký sen mal aj pápež Libérius, na mieste kde napadol sneh, tento napadnutý sneh označoval pôdorys budúceho kostola.
V skutočnosti tu už v 4.st. pred Kristom stál antický chrám zasvätený bohyni Juno. V dobe cisára Augusta tu existovalo trhovisko. Podľa dostupných dokumentov Liberiánska bazilika stojí na mieste bývalého trhoviska.
História dnešnej baziliky sa začína v roku 432 kedy dal pápež Sixtus III.(? - 440) postaviť v blízkosti starého kostola novú trojloďovú baziliku. mala tri lode navzájom oddelené 20 iónskymi stĺpmi na každej strane. Hlavná loď bola zakončená trumfálnym oblúkom, na ktorý nadvädzovala apsida s piatimi oknami a pápežskym trónom.
Prvá prestavba baziliky prebehla na konci 13.storočia. Roku 1377 bola pristavená zvonica.
Pri postanných lodiach boli v 16.-17. storočí pristavené bočné kaplnky. V roku 1675 bola dokončená vonkajšia úprava baziliky zo strany apsidy. Bolo vybudované mohutné vonkajšie schodisko.
V polovici 18.st. bola upravená fasáda hlavného priečelia. V rokoch 1740-1750 dostalo priečelie dnešný vzhľad. Boli zrekonštruované bočné chrámové lode, do benediktínskej lodžie bola zabudovaná mozaika z 13.storočia s vyobrazením zázraku s augustovým snehom.
A čo sa v bazilike páčilo nám ? Mama bola zvedavá na hrobku pápeža Františka, ktorý si vybral Santa Maria Maggiore za miesto posledného odpočinku. Porovnávali sme honosné hrobky pápeža Klementisa IX(1600-1669) a Mikuláša IV. s tou jednoduchou pápeža Františka.
Mňa zaujala kaplnka Sforzovcov (Cappella Sforza), ktorú začal navrhovať Michelangelo, ktorý už mal 86 rokov, keď ho požiadali o návrh kaplky bratia, oba kardináli Sforzovci. Micheangelo navrhol pôdorys v tvare šikmého obdĺžnik, ktorý oživujú bočné eliptické apsidy a štvorcový priestor určený pre oltár. Návrh dokončili Tiberio Calcagni a Giacomo della Porta v roku 1573, ktorí navrhli bočné náhrobky so štítmi, lemované hermami v podobe karyatid a zavŕšené postavami anjelov s trúbkami.
Najbližšie k oltáru boli väčšie kaplnky, naľavo pod postrannou kupolou je Pavlínska kaplnka Paolina (Cappella Paolina), kde sa nachádzajú hrobky pápežov Pavla V. a Klementa VIII. V kaplnke sa nachádza slávny a zázračný obraz Panny Márie v náručí s Ježiškom, ktorý zviera v ruke knihu. Obraz má názvom Salus populi Romani (Spása rímskeho ľudu), ktorý je zo 6.st.(možno 7. alebo 8.st.). K obrazu sa často chodil modliť pápež František ptred každou dôležitou apoštolskou cestou a po nej.
V tejto kaplnke sa na pravej stene nachádza náhrobok Klementa VIII. V hornej časti náhrobku sa nachádza aj v strede reliéf Korunovácia pápeža Klementa VIII. od Pietra Berniniho (otca slávneho Giana Lorenca Berniniho. Ten je autorom aj Karyatíd ( stĺpy v podobe ženskej postavy) medzi tromi reliéfmi.
Zaujalo nás aj miesto pod oltárom. Po schodíkoch sme zišli dole. Tu sa nachádza socha pápeža, ktorý upiera zrak pred seba. Tam sa nachádza vzácna relikvia Svätej jasličky (časť kolísky Ježiša Krista). Vyfotila som si aj mozaiku nad oltárom a až doma som zistila že ide o mozaiku od stredovekého umelca Jacopo Torritiho. Bola vytvorená v rokoch 1295-1296 na objednávku pápeža Mikuláša IV. Ide o mozaiku Korunovanie Panny Márie.
Sestra nás upozornila na baldachýn nad oltárom. Malý Giovanni Lorenco Bernini rád chodil do tohto kostola, kde pracoval na niektorých dielach aj jeho otec. Sedával v prvom rade a so záujmom sledoval baldychým so stĺpami z hnedého mramora. Berniniho rodina bývala v dome cez ulicu, takže sem malá Bernini chodieval často. Podľa mňa mu tento baldachým slúžil ako predloha k hlavnému oltáru v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne, ktorý Berniny navrhol.
Samozrejme sme hľadali aj Berniniho hrob. Nachádza sa po pravej strane pri oltári. Je veľmi jednoduchý - nad podlahou sú dva podlhovasté schodíky a na najvyššom je nápis v latinčine, čo po preložení znie : Giovanni Lorenco Bernini - ozdoba umenia a mesta tu pokorne odpočíva.
Pod pravou postrannou kupolou sa nachádza Sixtínska kaplnka (Cappella Sistina), v ktorej je pochovaný pápež Sixtus V. (1521-1590), pápežom bol v rokoch 1585-1590. Kaplnka s rovnakým názvom je vo Vatikáne, tu dal postaviť pápež Sixtus IV. (1471-1484). Túto kaplnku navrhol v 16.st. (dokončená okolo roku 1587) architekt Domenico Fontana. Pomenovaná je po pápežovi Sixtovi V., ktorý tu je aj pochovaný.
Na pravej strane baziliky sa nachádza baptistérium. Pôvodne tu v rokoch 1605-1608 postavil Flaminio Ponzio budovu pre kanonikov baziliky. Na jej prízemí sa nachádzala nová sakristia a zimný chór. Klenbu chóru vyzdobil Passignano (1608 – 1610) freskami, mramorový vysoký reliéf Nanebovzatia Panny Márie je majstrovským dielom Pietra Berniniho (1608 – 1610), otca Gian Lorenza. Na začiatku 19.st. prestaval Giuseppe Valadier zimný chór na baptistérium. Nás zaujímalo hlavne dielo od otca Giana Lorenca Berniniho. Na strope je freska od Domenica Crestiho (Passignaniho) (1608-1610), ktorá zobrazuje cirkevných otcov a prorokov zhromaždených okolo výjavu Nepoškvrneného počatia.
Nakoniec sme sa doma dozvedeli, že pápež Hadrián II. privítal v roku 867 v Bazilike Santa Maria Maggiore svätých Cyrila a Metoda a schválil používanie staroslovienčiny za štvrtý jazyk (po latinčine, gréčtine a hebrejčine). Práve v baptistériu sa má nachádzať plastika od sochára a medailéra Mariána Polonského, ktorá je súčasťou pamätnej tabule rozmerov 950x750 mm. Plastika zobrazuje oboch slovanských vierozvescov pred otvorenou knihou s textom v hlaholike. Sv.Konštantín/Cyril drží v ruke zvitok s hlaholským písmom a sv. Metod drží v pravej ruke biskupskú barlu a v ľavej knihe ako atribút vzdelávania. My sme si túto plastiku v baptistériu ale nevšimli.
Bazilika Santa Maria Maggiore sa nám veľmi páčila a len ťažko sa nám z nej odchádzalo.