Rajecké Teplice - Labutie jazero

K známym kúpeľným mestečkám na Slovensku určite patria aj Rajecké Teplice, ktorých kúpeľná tradície siaha do obdobia 18. storočia. Toto mestečko s asi 3000 obyvateľmi leží v nadmorkej výške 415 metrov nad morom v podhorí Malej Fatry v Rajeckej doline na toku riečky Rajčianky. Okolité nádherné prírodné prostredie ponúka možnosti turistických výletov do Malej, Lučianskej Fatry, alebo Súľovských skál.

Labutie jazero, malé jazierko v kúpelnom mestečku Rajecké Teplice je jedným z jeho symbolov. Jazero nie je pôvodné, vytvorili ho umelo, vodou ho napĺňa pravostranný prítok Rajčianky, Kuneraddský potok. Jeho priemerna hĺbka je asi 1 meter, takže aj slabý neplavec, ktorý si chce na tomto jazere na vypožičanom člnku zaveslovať, nemusí mať moc veľký strach.

Na hladine jazera sú dva malé ostrovčeky, jeden je výhradne privát pre labute, kačice a iné vodné vtáctvo.

Ten druhý, na ktorý sa už dá dostať po drevenom mostíku je odpočinkom zasa pre ľudí. Nachádza sa na ňom reštaurácia Rybarská bašta. V reštaurácii si môže hosť vybrať z ponuky tradičných slovenskýh jedál, ale už ako napovedá názov reštaurácie, v ponuke sú samozrejme aj rybie špeciality. Na ostrovčeku, kde je Rybarská Bašta, je aj požičovňa člnkov. Treba si ale dávať pozor na jednu labuť, nemá sa krmiť, pretože niekedy je vraj agresívna. Ide ale pravdepodobne o dobu kedy hniezdia a vtedy je to pre tento druh vtástva prirodzené, takže ta labuť určite nie je až taká zlá..

Okolím jazera vedie chodník. s množstvo stromov, krovín a okrasných kvetin. Počas sezóny večer prostreddie skrášľuje skalná farebná fontána.

Rajecké Teplice a jeho jazero som už navštivil viackrát, ale čím je človek starší, tým možno aj častejšie spomína na mladosť. A ta sa viaže práve na toto kúpeľne mestečko a hlavne na Labutie Jazero. Časť niektorých letných prázdnin som trávil u tety v Žiline. Do Rajeckých Teplic to nie je zo Ziliny ďaleko, takže sme sem občas zašli aj na výlet. No a jazero bolo velmi vhodným miesto na naše akcie. Vtedy tu ešte mali člny drevené, na ostrove nebola rybarská bašta a ja s bratrancom Dušanom sme sa na člne poriadne vybláznili. Boli to indiáni, rychlá plavba a rozhojdávaním člnka v strede jazera vytváranie vln. Starší pán, ktorý sa staral o poriadok a disciplínu počas plavby pre naše aktivity nemal moc veľké pochopenie a chcel nás z jazera aj vykazať. To už je ale naozaj len spomienka, teta a Dušan už nie sú medzi nami.