Nové Mesto nad Váhom - kostol Narodenia Panny Márie

Farský kostol Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom je dominantou jeho historického centra a je považovaný za jednu z najkrajších sakrálnych pamiatok na Považí. Kostol sa nachádza v areálu Propozitúry Panny Márie opevneným mohutnými hradbami. Patrí pod dekanát Nové Mesto nad Váhom a Trnavskú arcidiecézu.

Okrem kostola, ktorý v tomto areály dominuje je tu tiež budova prepoštského paláca a prepoštská kaplnka svätého Jozefa - Pestúna.

Najstaršia história tejto lokality sa pravdepodobne spája s pôsobením benediktínov, ktorí majú aj zásuhy na rozvoji románskeho kostola z 13. storočia. Pôvodný romanský kostol bol teda na tomto mieste postavený v polovici 13. storočia, svedčí o tom darovacia listina Bela IV. z roku 1263. Z tohto románskeho kostola sa zachovala pri ďalšej prestavbe iba spodná časť veže.

Za vlády pána Beckovského hradu Ctibora zo Ctiboric došlo v rokoch 1414 - 1423 ku gotickej úprave tohto kostola. Ako vzor poslúžil Karlovský kostol v Prahe a nový centrálny kostol v pôdoryse tvaru osemuholníka vybudovali augustiniáni, ktorých si na to pán Ctibor zo Ctiboric pozval.

Sakristia bola ku kostolu pristavená koncom 16. storočia. Za propošta Jakuba Haška v rokoch 1667 - 1675 sa uskutočnila rekonštrukcia , kedy došlo k jeho prestavbe z gotického do barokového slohu. Hlavnú loď kostola vtedy prestavali dvojitými deliacimi arkádami, čím vlasne vzniklo až dodnes zachované trojlodie kotola. V interiéri zhotovili aj bohatú štukovú výzdobu, ktorá sa čiastočne zachovala tiež až dodnes.

Jeho ďalšie úpravy spojené aj s nadstavbou veže prebehli v polovici 18. storočia. Vtedy ku kostou pristavili jeho západnú predsieň. Pri zvýšovaní výšky veže s dôvodov jej bezpečnej statiky k nej pristavili aj dva oporné múry, ktoré tak zmenili pôvodný vzhľad kostola už na taký, ako ho dnes poznáme my.

Strecha kostola má hodiny s ciferníkmi a jej strecha je v tvare cibuľovitej prilby.

Hlavný oltár je barokový, je z roku 1672 s dvojetážovou stĺpovou architektúrou a je v ňom umiestnená Panna Mária s Ježiškom, ktorá má tiež názov Hašková Madona. Organ a rokoková kazateľnica je z druhej polovice 18. storočia, z tohto obdobia je aj socha sv. Jana Nepomuckého. Nádheru interiéru kostola dotvárajú freskové, štukové a sochárske diela talianských majstrov, ktorí na nich pracovali 15 rokov. Rokoková krstiteľnica je z polovice 18. storočia, je umiestnená v stene uzáveru zadne časti lode.

V areáli Prepozitúry, na ulici Júliusa Gabriša pred kostolom je neskorobarokové súsoše Madony s dieťaťom z druhej polovice 18. storočia. Súsošie je od roku 1963 vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku. Nachádza sa tu aj busta prepošta Jakuba Haška 1622 - 1695, ktorý mal veľké zásluhy na výstavbe kostola. U vstupu do areálu je ďalšia pamiatka, je to Golgota, neskorobarokové súsošie malej kalvárie z roku 1737. V strede hranolovitého podstavca je socha Krista na kríži, pod sochou je reliéf sv. Márie Magdalény. Po stranách sú sochy sv. Panny Márie a sv. Jana Evanelistu. Na ulici Júliusa Gabriša, na stene Prepozitúry je umiestnená pamätná doska tomuto preboštovi, Júliusovi Gabrišovi. Po jej stranách je stĺp v hornej časti so súsoším.

Na druhej strane je kamenný kríž s Ježišom a Pannou Máriou. Za povšimnutie určite stoja aj mohutné kamenné hradby, ktoré sa nachádzajú pod kostolom. Pokiaľ sa k nim vydáte, pôjdete ešte okolo busty umiestnenej na hranolovitom stĺpe, ktorá je k pamiatke maliara Petra Matejku. Pod hradbami, odkiaľ je pohľad na kostol je tiež malý park so sochou, ktorý nesie názov tohto maliara.

Kostol sme navštívili v druhý sviatok vianočný, ale poobede, asi o tretej hodine, bol už zatvorený a tak nás veľmi mrzí, že sme si nemohli pozrieť interiér tohto ,,skvostu Považia,,. Podľa fotografii na infopaneli a na internete je skutočne krásny, takže niekedy nabudúce budeme mať snáď viac šťastia.