Loading...
Obec KRAVANY NAD DUNAJOM leží 33 km východne od Komárna v Podunajskej nížine na ľavom brehu Dunaja. Ide prevažne o poľnohospodársku obec, s vyhliadkami na rozvoj turismu, kde by mohli byť využité pekné pláže pri Dunaji. Už dnes popri Dunaji vedie cyklistický chodník s odpočívadlom a rozhľadňou s výhľadom na maďarský kopcovitý breh, ale aj na slovenskú Podunajskú nížinu.
Neďaleko rozhľadne je okrem odpočívadla pre cyklistov vybudované pekné oddychové miesto určené k posedeniu alebo k usporadúvaniu kultúrnych akcií. Z tohto miesta je pekný pohľad na neďaleký starý neskororomanský kostol Blahoslavenej Panny Márie. Ide o rímskokatolícky kostolík postavený v 13. storočí, pravdepodobne v roku 1232.
V čase tureckých vojen a stavovských povstaní bol kostolík zničený a pustol. Obec bola v tom čase až dvakrát na nejaký čas vyľudnená.
Až v roku 1712 dal gróf Ferenc Gyula kostol opraviť a barokovo upraviť. Pôvodná veža bola odstránená a v blízkosti bola vybudovaná drevená zvonica. V roku 1936 bol renovovaný podľa barokového stavu. Kostolík bol pôvodne zasvätený sv. Vavrincovi a až po barokovej renovácii bol zasvätený Blahoslavenej Panne Márií.
Kostol bol tiež poškodený za 2. svetovej vojny, ale jeho renovácia prebehla až v 70-tych rokoch 20. storočia.
Ide o jednoloďový kostol bez veže, južné priečelie je zakončené vykrajovaným štítom, ktoré bolo barokovo upravené. Okolo vstupu je kamenné ostenie. Okná majú oblúkové zakončenie. K západnej fasáde lode bola pristavaná menšia sakristia, aspida je polkruhová s úzkymi štrbinovými oknami, zaklenutá konchou.
Interiér kostola sme nevideli, kostol bol zatvorený. Dočítala som sa, že barokový hlavný oltár pochádza zo začiatku 18. storočia. Centrom oltáru je olejomaľba Panny Márie, po jej stranách sú plastiky sv. Jozefa, sv. Františka Serafínskeho, sv. Antona a sv. Jána Nepomuckého. Oltár kostolu po roku 1700 darovali mnísi z Ostrihomu.
Bočný oltár sv. Štefana Kráľa pochádza z 19. storočia a oltár Ježišovho Najsvätejšieho Srdca bol vyrobený na začiatku 20. storočia.
V lodi kostola je ešte obraz Krstu Krista a sochy sv. Jozefa, sv. Terézia a sv. Antona.
Najvzácnejšou pamiatkou kostola sú dve náhrobné tabule z červeného mramoru. Jedna bola určená rodine Lábatlan z roku 1400, druhá náhrobná doska je bez nápisu a s nedokončeným erbom. Dosky boli pôvodne zabudované do podlahy kostola, ale v roku 1753 ich poškodilo zemetrasenie a preto boli neskôr zabudované do steny lode kostola. Je tu umiestnený aj empírový náhrobný obelisk z ružového mramoru Jozsefa Benedeka Kondého z roku 1831. Ten stál pôvodne na cintoríne pri kostole.
Kostolík sa nenachádza v strede obce, stojí neďaleko Dunaja, okolie je pekne upravené a slúži ako odychová a kultúrna zóna.