Komárno - Pevnosť

Turistické cíle • Pevnost, opevnění

Leopoldova brána • Fotografie (16) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (16 fotografií)

infopanel pred vstupom do pevnosti

vstupná brána

Vstoupit do fotogalerie (16 fotografií)

Najväčšia historická pamiatka mesta Komárno je vojenská Pevnosť, objekt, ktorý je súčasťou najrozsiahlejšieho pevnostného systému v strednej Európe. Rozkladá sa na uzemí dnes dvoch štátoch Slovenska a Maďarska.

Komárňanskú pevnosť postavili v dvoch obdobiach ako jedinečný systém bastionového typu, ktorá sa skladá z niekoľkých pevností. Komárňanská pevnosť vznikla po bitke pri Moháči, keď chceli na pôde bývalého hradu vytvoriť obrannú pevnosť proti Turkom ( Odohrala sa 29. augusta 1526 )
Najstaršou časťou je takzvaná Stará pevnosť, objekt, ktorý postavili v období 16. storočia, v roku 1546 na mieste pôvodného stredovekého hradu.

Komárno malo už od stredoveku dobre brániteľnú polohu. Na tomto mieste podľa archeologiských prieskumov boli prítomní Avari, Kelti a Rímania. Pôvodnú pevnosť - hrad už v roku 1317 bránil vtedajší panovník Matúš Čák Trenčiansky pred uhorským kráľom Karlom Robertom. V roku 1440 sa v pevnosti narodil aj budúci kráľ Ladislav V. Pohrobek. Za kráľa Uhorska po jeho smrti zvolili Mateja Korvína. Nutnosť modernizácie hradu sa ukázala v roku 1527, kedy hrad bránil Ján Zápoľský počas útoku, ostreľovaním hradieb vojskami Ferdinanda I. Po tomto útoku cisár ihneď nariadil obnovu zničených hradieb a súčasťou obnovy bolo aj vybudovanie zemného ochranného valu v roku 1528.
Turci pod vedením Solimana II. v roku 1529 po obliehaní na krátky čas hrad aj obsadili, vtedajšie cisárske vojsko z hradu utieklo. Následne to bolo ako na hojdačke, v roku 1530 hrad opäť prešiel do rúk Ferdinanda, od roku 1535 ho zasa získali Turci a od roku 1544 Ferdinand I. pevnosť znovu získal a nariadil jeho prestavbu.

V 17. storočí, v roku 1658 pevnosť rozšírili o ďalšiu časť Novú pevnosť ( nazývané tiež Citadela ), tento mohutný obranný objekt bol v 18. storočí poškodený, nebolo to ale po vojenskom útoku, ale tentokrát úradoval prírodný živel. Po zemetrasení pevnosť stratila svoj obranný charakter.

Zmenu priniesli vojenské aktivity francúzkeho cisára Napoleona a preto sa bolo treba jeho vojenským ťaženiam brániť. Došlo k obnove pevnosti, začiatkom 19. storočia ju modernizovali a rozšírili na objekt, ktorý v prípade vojenského konfliktu dokázal pojať armádu až o počte až 200 000 vojakov.

Pôvodný účel vojenskej funkcie si pevnosť zachovala aj po rozpadnutí Rakúsko - Uhorska. Ústredná pevnosť pre vojenské účely slúžila aj v 20. storočí, najskôr ako kasáreň pre Československú armádu, od roku 1968 pevnosť užívali sovietske vojská, od roku 1993 - 2003 armáda SR a roku 2003 ju odkúpilo mesto Komárno.

Pevnosť je dnes v dobrých rukách, postupne ju rekonštrujú a môže ju počas prehliadok navštíviť široká verejnosť. Pevnosť je otvorená celoročne, prehliadku môže návštevník absolvovať z bezpečnostných dôvodov výhradne iba so sprievodcom podľa návštevného poriadku.

Celý pevnostný systém Komárna je národnou kultúrnou pamiatkou a predstavuje z hľadiska historických stavieb na Slovensku významnú pamiatku s pomerne dobre zachovanými stavebnými prvkami. Aj napriek tomu, že niektoré časti pevnosti boli v prvej polovici 20. storočia zbúrané, svojimi súčasnými rozmermi a zachovalosťou je unikátom európskeho formátu.

Nám sa nepodarilo do pevnosti dostať, prišli sme k pokladni neskoro, lístky už boli vypredané. Videli sme vstupnú bránu tzv. Leopoldovu bránu a mohutné múry pevnosti na vrchu pokryté trávou. Priestranstvo pred pevnosťou bolo upravené. Brána aj múr boli úctihodných rozmerov. Do oka nám padla aj socha Kamenná panna umiestnená na najzápadnejšom cípe Novej pevnosti, na bašte Madony ( viac v článku https://www.turistika.cz/mista/komarno-socha-kamenna-panna/detail )