Horovce - Horovecký kaštieľ

Turistické cíle • Zámeček

pohľad na kaštieľ z cesty v smere do Púchova • Fotografie (13) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (13 fotografií)

pohľad na kaštieľ z hornej strany

Vstoupit do fotogalerie (13 fotografií)

Obec Horovce leží v Ilavskej kotline neďaleko okresného mesta Púchov na Strednom Považí. Horovce patria k najstarším v širokom okolí. Obec sa spomína už v roku 1259 ako Villa Goure. Jej vznik sa pravdepodobne viaže k tzv. zemianskej kolonizácii v 13. storočí do obdobia po vpáde Mongolov.
Obec má dnes (2015) okolo 850 obyvateľov.

Dominantou obce je renesančný kaštieľ z roku 1594, nachádzajúci sa na konci Horoviec v smere na Púchov.

Z histórie obce a kaštieľa :

Horovce v 13. storočí mali kolonizačný charakter ako osada moravských, českých alebo poľských kolonistov a to počas kolonizácie realizovanej županom Trenčianskeho hradu. V tom čase tu už sídlil feudálny zemepán ( istý Vavrinec a jeho potomkovia ), čo vyplýva zo súdneho sporu. Pravdepodobne tu v tom čase mali majetky viacerí zemepáni.

V prvej polovici 14. storočia Matúš Čák Trenčiansky kolonizoval oblasť prisťahovalcami z Čiech a Moravy. Matúš Čák sa pri správe svojej dŕžavy opieral prevažne o príslušníkov drobnej šľachty ( zemianstvo ). Do jeho dŕžavy patrilo okolo 50 hradov. Okolie Trenčína bolo exponovanou lokalitou na pohraničí Uhorska a Moravy, teda Českým kráľovstvom.

V 15. storočí roku 1450 sa uvádza názov Horovecz a od roku 1460 Horowec podľa zemepanskej rodiny a vlastníka. V 2. polovici 15. storočia po vymretí rodu dostala Horovce kráľovskou donáciou rodiny Podmanických ( vlastnili aj neďaleký hrad Lednica ).

16. storočie - v roku 1549 daroval cisár Ferdinand I. Horovce rodine Pavla Rožona z Rožnových Mitíc pri Bánovciach. Svadbou s Margitou Rožonovou vyženil časť panstva Horovce Pavol I. Madocsányi. Po vymretí Rožonovcov po meči získali Madocsányiovci celé panstvo. Pavol I. bol v roku 1561 notárom v uhorskej kancelárii a v rokoch 1570 - 1581 trenčianskym podžupanom.

17. storočie - aj v 17. storočí členovia rodu Madocsányiovcov zastávali významné funkcie - Ján I. bol roku 1604 prísediacim kráľovského súdu, jeho synovec Imrich I. bol trenčianskym podžupanom a neskôr direktorom vršateckého panstva. Mikuláš II. bol tiež podžupanom a prívržencom Františka II. Rákoczyho, v kaštieli v Horovciach zanechal archív. Tu sa narodili aj dvaja vysokoškolskí učitelia - Ondrej (1644-1724) a Žigmund (1639 - 1679). Obaja vstúpili do jezuitskej rehole a pôsobili ako profesori na univerzite v Trnave a Žigmund aj v Grazi, kde zomrel. O samotnom kaštieli nie sú v archívoch správy.
Na konci 17. storočia sa kaštieľ rozdelil medzi štyroch príslušníkov rodiny Madocsányi. V tom čase bol kaštieľ dvojposchodový, pričom prízemie a 1. poschodie boli murované a 2. poschodie pravdepodobne drevené alebo čiastočne drevené. Pri kaštieli sa nachádzal hospodársky dvor. Stáli tu stavby, maštale, stodoly, budova pivovaru, panská záhrada, zelnice... Pod kaštielom bola baroková záhrada, ktorá na západnej strane prechádzala do ovocnej záhrady.

18. storočie - koniec 17. a začiatok 18.storočia boli pre Horovce kritickým obdobím ( boli zničené rákoczyovským povstaním a tiež zadlžením Gašpara Madoczáyiho ). Dvaja bratia odpredali svoj majetok a presťahovali sa do Hontianskej stolice. V roku 1725 kaštieľ vyhorel.
Okolo polovice 18. storočia bol jediným majiteľom Anton I. Madočanyi. Po jeho smrti prevzali majetok Florián a Anton II., poslední mužskí potomkovia trenčianskej vetvy Madočanyiovcov. V Horovciach býval Florián a po jeho smrti ( 1768 ) sa do Horoviec presťahoval brat Anton II., ktorý tu zomrel v roku 1803.
V roku 1798 sa spomína v areáli kaštieľa aj kaplnka.

Dôležitou súčasťou dejín Horoviec je skutočnosť, že v kaštieli od roku 1775 pôsobil ako kaplán a vychovávateľ Hugolín Gavlovič. Zomrel roku 1787 v kaštieli. Hugolín Gavlovič bol františkán ( narodený v Poľsku ), bol autorom moralizačno-didaktickej pamiatky Valaská škola mravúv stodola, ktorá je významnou slovenskou jazykovou pamiatkou. Jeho posledným dielom je didaktická príručka Petsto naučení o dobrých mravov, ktorú napísal v kaštieli roku 1782, aby sa s jej pomocou učili deti Madočányiovcov základom morálky.

19. storočie - Po smrti Antona II. získali panstvo Horovce Vietorisovci, ktorí mali významné zastúpenie v Trenčianskej župe i v Uhorskom sneme. Rodina Vietoris má v Horovciach pod kostolom hrobku https://www.turistika.cz/mista/horovce-mauzoleum-rodiny-vietorisovcov--2/detail
40. roky 19. storočia znamenali pre Horovce tragickú etapu. Obec zachvátila morová epidémia a takmer celá obec vymrela.

20. storočie - V 20. rokoch 20. storočia posledný majiteľ kaštieľa a majetku rodiny Vietoris Filip pravdepodobne predal kaštieľ budapeštianskej banke spolu so zariadením a predal i svoj ďaľší majetok a rodina sa usadila v Trenčianskych Tepliciach.

V rokoch 1921 - 1934 kaštieľ slúžil ako zotavovňa pre organizáciu Y.W.C.A. V tomto období bol dostavaný balkón na 2. poschodí.
V roku 1935 bola v kaštieli zriadená Ozdravovňa. Na jeseň 1936 sa začalo s generálnou modernizáciou a úpravou budovy, po roku 1948 pôsobila ako štátna detská ozdravovňa, neskôr ako Štátny detský domov (1955). Ozdravovňa OÚNZ Považská Bystrica fungovala až do roku 1999. V roku 2004 ju predali do súkromných rúk.

Dnes je kaštieľ v rukách súkromníka, je opravený, ale nevyužívaný.