Horné Saliby - Rímskokatolícky kostol svätého Vavrinca Diakona

Turistické cíle • Kostel

kostol sv. Vavrinca Diakona • Fotografie (17) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (17 fotografií)

interier so zahaleným oltárom počas Veľkej noci

kostol

Vstoupit do fotogalerie (17 fotografií)

Obec Horné Saliby, maďarsky Felsöszeli s približne 3 200 obyvateľmi sú obcou ležiacou približne 8 kilometrov od svojho okresného mesta Galanta. Územie obce bolo osídlené už v neolite, po páde Veľkomoravskej ríše toto územie osídlili Maďari. Prvýkrát sa spomína pod názvom ZELE, patrila napríklad ku kláštoru na Panonskej hore, Thurzovcom, Báthoryovcom, Esterházyovcom. Obyvateľstvo sa zaoberalo prevažne poľnohospodárstvo. V období od roku 1938 do roku 1945 obec prisúdili Maďarsku, po roku 1945 Horné Saliby vrátili späť Československu.

Horné Saliby v posledných desaťročiach niektorým možno vstúpili do povedomia ako rekreačné stredisko s termálnym kúpaliskom a relaxačno-rehabilotačným centrom.

Horné Saliby majú aj kultúrne pamiatky. V obci sú dve sakrálne kamiatky, dva kostoly, evanjelický a starší kostol rímsko-katolícky.

Dnešný rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca Diakona je postavený na základoch kostola z 11. storočia, o jeho historii sa toho veľa nezachovalo. Kostol sv. Vavrinca sa spomína v listine kráľa Ištvána v roku 1271, v tomto dokumente sa spomína ešte z obdobia začiatku 12. storočia, možno stál už v 11.storočí. Historia o rímskokatolíckom kostole ďalej pokračuje v roku 1524, kedy postavili na pravom brehu Dudváhu neskorogotický kostol, ktorý opäť zasvätili sv. Vavrincovi, neďaleko kostola zriadili aj cintorín. Nasledovalo ale obdobie reformácie katolíctva a za vlády Eleka Thurzu kostol dali do vlastníctva evanjelikom. K zmene došlo v roku 1620, Miklós Esterházy ho evanjelikom odobral a vrátil späť do vlastníctva katolíkom. Obdobie vojen kostolu uškodilo natoľko, že pre jeho poškodenie ho nakoniec v roku 1770 zbúrali. Začalo sa s výstavbou nového kostola, stavali ho podľa návrhu architekta Jakoba Felnera, práce pod vedením grófa Ferenca Esterházyho prebiehali dobre a novopostavený kostol v klasicistickom slohu dokončili v roku 1775. Do veže kostola umiestnili z pôvodného kostola. Po vojne kostol poškodil oheň, červený kohút ,,úradoval,, v roku 1823, poškodená bola hlavne strecha lode a veže. Kostol poškodila aj druhá svetová vojna, krátko po jej skončení kostol opravili.

Kostol je jednoloďovou stavbou v pôdoryse tvaru obdĺžnika, má vstavanú vežu, pristavenú sakristiu, je ukončený segmentovým presbytériom. Vchod do kostola je v jeho priečelí, nad štítom je hranolovitá veža so zvukovými oknami, hodinami ukončená ihlancovou strechou. Fasáda kostola je v kombinácii farieb bielej a žltej, je členená lizénami a oknami s polkruhovým ukončením v kamenných šambranách.

Interiér lode kostola zdobia nástenné maľby z roku 1970, presbytérium je zaklenuté pruskou klenbou. Hlavný oltár je barokový z roku 1775.

U kostola ma zaujali ešte dve kamenné diela, neviem o čo ide, pripadá ni to ako tvary prilieb, ale prečo u kostola. Neviem, možno bude niekto vedieť, o čo ide, ,,bábo raď,,!

Omše v tomto katolíckom kostole bývajú v dvoch jazykoch, v slovenskom je to o 9:30 hod. a v maďarskom jazyku o 10:30 hod.