Hôrka nad Váhom - Kaštieľ rodiny Szokolóczi

Turistické cíle • Zámeček

kaštieľ rodiny Szokolóczi • Fotografie (26) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (26 fotografií)

pristavaná veža

kaštieľ

Vstoupit do fotogalerie (26 fotografií)

Počas návštevy obce Hôrka nad Váhom som si už vopred naplánoval pozrieť si pamiatku - kaštieľ, ktorý si v tejto obci postavila rodina Szokolocziovcov. Treba sa vydať na okraj obce, pretože kaštieľ je postavený vo svahu Pod Siroňom.

S historiou Szokolócziovcov v Hôrke sa to začalo tým, že Marcus Hirschefeld (1838 - 1911), ktorý bol židovského pôvodu a žil vo Viedni zakúpil vo vtedajšom Hornom Uhorsku v obci Szokolócz kúriu a pozemky. Táto kúpa pozemku v Sokolovciach ho nútila ale často cestovať medzi Viedňou a Sokolovcami, aby sa mohol starať o svoj nový majetok. Marcus Hirschefeld mal jediného syna Benjamína Júliusa Hirschefelda, ten vyrastal vo Viedni a užíval si "mestský" život. Viedeň v tom období bola antisemistická a preto sa Benjamin Július rozhodol zmeniť si svoje meno podľa obce kde mal otec majetok na Július Szokoloczi, a tým sa oddialiť od svojich židovských koreňov.
Koncom 19. storočia Marcus Hirschfeld predal svoje majetky v Sokolovciach a získal majetky v obci Hôrka. Hôrku dal do správcovstva svojmu synovi Júliusovi, ktorý si v roku 1902 ako 45 ročný vzal za manželku o 24 rokov mladšiu Rosu Gmeyner, rodáčku z Hodonína.
Opustili Viedeň a Július nechal pre nich postaviť nový domov - dnešný kaštieľ. Mali spolu dvoch synov Friedricha a Otta, po smrti Júliusa prebral správcovstvo Hôrky jeho syn Otto. Otto si vzal za manželku Molly Lászlo, ktorá pochádzala zo zámožnej budapeštianskej rodiny židovského pôvodu. Počas druhej svetovej vojny sa v kaštieli ukrývali aj rodičia Molly - otec Feri a matka Heda, tí sa po skončení vojny vrátili späť do Budapešti. Otto Szokolóczi sa počas vojny zapojil do odboja, pomohol partizánom a aj americkému diplomatovi. Po skončení vojny sa Július, majiteľ drevospracujúcej firmy dostal do problémov, niektorí obyvatelia obce ho obvinili, že kolaboroval s Nemcami, keďže doma sa rozprávali nemeckým jazykom. Z tohto problému mu pomohol jeho správca Demko a aj slušní ľudia z obce svedectvom, že pomáhal partizánom.
Počas vojny kaštieľ vážne poškodilo bombardovanie a po ťahaniciach o potvrdení že pomáhal partizánom si mohol Otto Szokolóczi svoj poškodený kaštieľ nechať opraviť. Po februári 1948 si uvedomili, že o svoj domov v Hôrke prídu a rozhodli sa odísť do Austrálie a tam v roku 1949 so svojou manželkou Molly a dcérami Kyrou a Marinou odcestovali. Otto a Molly sa do Hôrky už nikdy nevrátili, zato ich dcery Marina a Kira áno, bývali u rodiny Pillerovcov. Matka Otta Rosa zostala na Slovensku, zomrela v domove dôchodcov v Beckove.

Ďalej som sa už o histórii Szokolócziovcov nič nedočítal, ani komu kaštieľ po vojne patril, alebo ako bol využívaný. Dnes ho má pravdepodobne niekto vo vlastníctve, strechu má pomerne v dobrom stave, to je dôležité, možno sa táto budova dočká kopletnej opravy. Kaštieľ má v pôdoryse tvar obdĺžnika, je prízemnou budovou podmurovanou kamenným pivničným priestorom, v južnej rohovej časti má pristavenú jednoposchodovú hranolovitú vežu.

Atmosféru pod kaštieľom dopĺňali pasúce sa ovečky, dobre tam zapadli.

Neďaleko kaštieľa je aj poľnohospodárske družstvo a tam som si pozrel po kultúrnej pamiatke kaštieľa aj technické pamiatky, ide o nákladné automobily LIAZ vyrábane v Liberci. Sú to štyri sklapacie automobily so skrátenou typicku trambusovitou kabínou, v ponuke je farba - biela, modrá, zelená a krémová - bledo hnedá. Starší si tieto nákladné automobily v rôzných prevedeniach dobre pamätajú.