Hontianske Tesáre - Jedno, Dvoj a Osemdierka a Tesárska roklina

Turistické cíle • Přírodní památka

rozcestník - pekný s veľkými písmenami • Fotografie (26) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (26 fotografií)

cesta krajom lesa k Osemdierke

cesta lesom

Vstoupit do fotogalerie (26 fotografií)

Keď som na Mapy.cz hľadala zaujímavé miesta, ktoré by sme počas 4 dňovej dovolenky v okolí Levíc mohli navštíviť, uvidela som miesta s netradičnými názvami : Jednodierka, Dvojdierka a Osemdierka. Prišlo mi to zaujímavé a tak sme sa v jeden horúci deň k nim vybrali.

Vychádzali sme zo železničnej stanice v Hontianskych Tesároch chodníkom okolo železničnej trate v smere do Krupiny. Asi po 800 metroch sme prešli cez železničnú koľaj a zamierili k lesíku, pri ktorom sa nachádzal pekný nový altánok so stolom, lavicami, nechýbal ani odpadový kôš a veľký, neprehliadnuteľný smerovník. My sme sa vydali vľavo k Osemdierkam. Kráčali sme krajom lesa. Pod Osemdierkami bol ďalší stôlom a lavicou, odpadový kôš a nechýbal ani infopanel, z ktorého sme sa dozvedeli : Dúpence - Lokalitra Osemdierka
Osemdierka je najväčšia, najčlenitejšia, najvyššie položená a najťažšie dostupná zo všetkých štyroch Dúpeniec. Nachádza sa v blízkosti Tesárskej rokliny. Vstupný otvor je vo výške cca 20 m nad úrovňou terénu. Hlavná miestnosť má polkruhový tvar, po obvode hlavnej miestnosti je vytesaných osem komôrok rôznej veľkosti. Piata zľava je najväčšia, malým otvorom je prepojená so šiestou komôrkou.
Ďalej nás infopanel upozornil aj na štvrtý Dúpenec Dvanásťdierku, ktorá by sa mala nachádzať niekde nad Osemdierkou ( jej existencia pramení len z ústneho podania niekoľkých ľudí). Údajne slúžila počas II. svetovej vojny ako sklad a po vojne bol vchod zasypaný.
Nakoniec sme sa k Osemdierke ani nedostali, pretože tam bola tabuľa Vstup zakázaný.

Od Osemdierky sme sa vydali ďalej k Tesárskej rokline, ktorá bola v roku 1999 vyhlásená za Národnú prírodnú pamiatku v najvyššom stupni ochrany na rozdiel od Dúpencov, ktoré nie sú chránené. My sme tu boli v horúcom lete, všetko bolo vysušené, tak sme ani ďalej nešli, mali tam byť 4 vodopády (najvyšší 8 metrový), ale aj tabuľka nás oznamovala : Vstup na vlastné riziko. Chviľku sme si posedeli v krásnom novom drevenom altánku, popozerali a pofotili pár skalných mužíkov a vydali sme sa naspäť, smer Jednodierka a Dvojdierka.

Pri Jednodierke a Dvojdierke bol opäť altánok a infopanel, z ktorého sme sa dozvedeli, že dierky boli prvýkrát popísané až r. 1902 Andrejom Kmeťom (1841-1908, polyhistor, obdivovateľ prírody, vedec a turista).
Ďalej infopanel "hlásal", že dúpence sú skalné obydlia, ktoré boli vytesané v skalných svahoch mäkkej vulkanickej horniny. Obyvatelia okolitých obcí ich využívali od 13. storočia ako skrýše a uskladňovanie potravím a cenností v období tatárskych a neskôr tureckých (osmanských) vpádov na naše územie. Dúpence sú 5-6 metrov široké a 180 - 200 cm vysoké skalné izby. Ich presný vznik a účel využitia však dodnes nie je potvrdený ani známy.
Dvojdierka je najpriestrannejšia a najsvetlejšia zo všetkých Dúpeniec (názov z kedysi používaného slova dúpä=diera, jama). Vstupný otvor je široký cca 4 metre a 3 m vysoký. Hlavná miestnosť je otvorom spojená s menšou miestnosťou s malým "oknom". Dvojdvierku sme preskúmali aj my.
Dolná Jednodierka je na úrovni terénu. istý čas slúžila ako pivnica, preto je jej predná stena domurovaná tehlami. Obsahuje jednu miestnosť s niekoľkými výklenkami.
Horná Jednodierka je zo všetkých najmenšia. Nachádza sa v strmom brale, vo výške cca 10 m nad úrovňou terénu. Dá sa do nej dostať pomocou spusteného lana, o vstup do nej sme sa nepokúšali, tiež tam bola cedulka so zákazom. Počas našej návštevy jedna rodina, okrem najmladšieho člena rodiny, pridŕžajúc sa lana postupne k Jednorierke vyliezla.

Táto vychádzka k Dúpencom - Dierkam sa nám páčila a dierky nás prekvapili, nevedeli sme že niečo také existuje. Vedeli sme len o skalných obydliach v obci Brhlovce, ktoré sú dosť známe z fotografii.