Choltice - drevený veterný mlyn

Turistické cíle • Mlýn

mlyn • Fotografie (48) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (48 fotografií)

časti prevodu

mlyn

Vstoupit do fotogalerie (48 fotografií)

Krásny veterný mlyn sa nachádza nad obcou Litultovice, v jej časti Choltice. Ide o drevený otočný veterný mlyn nemeckého typu.

Mlyn je z roku 1833. Postavil ho Augustín Foltýn v obci Sádek asi 8 kilometrov od Choltic. V roku 1878 ho odkúpil František Romfeld. Chlapi ho rozobrali a po častiach si ho nový majiteľ postupne previezol a postavil na mieste, kde si ho môžeme v plnej kráse pozrieť aj dnes.

Vnuk Františka Romfelda Konrád Romfeld v tomto mlyne v Cholticích mlel až do roku 1954, vtedy došlo k elektrifikácii tohto územia. Elektrina tým zobrala mlynu a aj ostaným veterným mlynom v okolí prácu a pre mnohé to bol ich koniec. Aj choltický mlyn postupne chátral. Okrem poveternostných vlyvov ho na vonkajšom a vnútornom zariadení poznačil aj vstup neoprávnených osôb, mlyn proti nim nebol chránený.

K zmene k lepšiemu došlo v roku 1969, kedy MNV, JZD a ONV v Opave vyčlenili finančnú čiastka na jeho opravu a záchranu. Miestní občania a hasiči tu odpracovali množstvo brigádnických hodín. V roku 1994 bol mlyn späť predaný pôvodnému majiteľovi, pánovi Konrádovi Romfeldovi. Dnes sa o mlyn vzorne stará jeho syn, pan Jaromír Romfeld.

Je to celodrevenný mlyn takzvaného ,,beranho,, typu, ktorý je umiestnený na krížovom kamennom základe, na ktorom je z drevených hranolov krížový podklad. Ako sme sa od pana Jaromíra ďalej dozvedeli, v strede je zapustený mohutný stĺp tatík zaistený vzperami do výšky sedla. Na ňom sú dva trámy, ktoré nesú múčnicu, dolné poschodie mlyna. Stredový stĺp prechádza cez múčnicu až k stropu, tam je na čape umiestnený priečný nosný rám pod menom matka, na ktorom je horné poschodie. Tu sa nachádza aj otačavá hriadeľ - val.
Na vonkajšej strane mlyna na hriadeli sú umiestnené štyri osem metrov dlhé krídla, na ktorý mlynár umiestňoval drevené latky nazývané šalůvky, ich počet určovala sila vetra. Hybná sila vytvorená vetrom sa prenášala z valu cez takzvané palečnicovo ozubené kolo o priemere 3,4 metra a 145 drevenými zubami na ďalšie ozubené kolo súkolia, ktoré už otáčali mlynský kameň. Mlynár ale potreboval k mletiu vhodný vietor a pre jeho smer prúdenia dokážal aj sám otočiť celý mlyn do vhodného smeru prúdenia vetra. K tomu mu slúžil malý rumpál, na kolieskách. Ten ukotvil do zeme zapustený kôl a postupne ho akoby na drevených klzných ložiskách otáčal. Išlo to aj rýchlejším spôsobom, vtedy namiesto rumpálu svojou silou pomohol koník.

Celková výška mlynu je 12,50 metra, priemer otačajúcich sa krídiel je 16 metrov, v pôdoryse má rozmery 5,90 metra x 6,50 metra. Mlyn je chránenou technickou pamiatkou.

Návšteva mlyna je možná po telefonickej dohode, vstupné je dobrovoľné. Ja som si mlyn pozrel s rodinou. Je oplotený. Fotili sme si ho iba spoza plota. Tu ale po chvíli prišiel pan na bicykli, že či sme tí navštevníci, s ktorými bol dohodnutý na pehliadku. Vysvetlili sme si, že my sme sa tu zastavili iba náhodou. Ponuku pozrieť si mlyn sme panu Jaromírovi Romfeldovi samozrejme nemohli odmietnúť. Jeho výklad bol vynikajúci, aj nám položil niekoľko otázok, či vieme názov rôznych predmetov alebo k čomu slúžili určité časti zariadenia interieru mlyna.

V malej miestnosti, kde si počas mletia bývalí mlynári, jeho otec a praotec mohli aj na chvíľu odpočinúť sa ,,našla,, aj heligonka, na ktorej nám pan Jaromír zahral a zaspieval, mali sme teda výklad aj s malou kultúrnou vložkou! Aj touto formou by sme chceli panu Romfeldovi ešte raz poďakovať za veľmi pekné a zajímavé chvíle strávené v tomto mlyne. Vidieť že aj v ňom po jeho predkoch ostala veľka láska k mlynárstvu a tým aj k tejto nádherne zachovanej budove. Mlyn si obľúbila aj jeho manželka, ktorá vo veľkej miere pomáhala s rekonštrukciou mlyna a dodnes sem chodí mlyn upratať a ho aj vyzdobila peknými maličkosťami.