Černova - Pamätník pátra Vendelína Javorka

Turistické cíle • Památník

Pamätník pátera Vendelína Javorka • Fotografie (13) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (13 fotografií)

pamätník na mieste rodného domu Vendelína Javorku

pamätník s bustou pátera Vendelína Javorku

Vstoupit do fotogalerie (13 fotografií)

Černová, dnes mestská časť Ružomberku má niekoľko významných rodákov, medzi nich patrí Vendelín Javorka.

Vendelín Javorka bol jezuitský kňaz, misionár okrem Slovenska pôsobil aj v Ríme, v Číne, v rumunskej Bukovine, kde pomáhal ľuďom a šíril vieru.
K pamiatke rodákoka Vendelína Javorku v obci Černová 15. októbra 2021 po slávnostnej svätej omši v miestnom kostole za účasti Mons. Tomáša Galisa, žilinského diecézneho biskupa a kňazov a Mons. Jána Kuboša, diecezného administrátora Spišskej diecézy sa konalo slávnostné odhalenie a požehnanie pamätníka pátera Vendelína Javorku na mieste, kde v minulosti stál jeho rodný dom.

Pamätník navrhol a vytvoril sochár Štefan Papčo, od ulice k nemu vedie päť schodov. Pamätník tvorí kovová busta pátera Vendelína Javorku na konci dvoch šípovitých betónových múrikov. Na ľavom je nápis VENDELÍN JAVORKA 15. 10. 1882 - 24. 3. 1966, na pravom ,,Kam sa utiekať, ak nie k Bohu?" Priestor okolo pamätníka je vyzdobený kvetmi.

Vendelín Javorka (1882-1966), jezuita, rímskokatolícky kňaz, misionár, vzdelanec, spisovateľ, politický väzeň a prvý rektor Pápežského kolégia Russicum v Ríme sa narodil 24. marca 1882 ako najstarší z 11 detí. Základnú školu navštevoval v Sučanoch u Martina, neskôr študoval na gymnáziu v Ružomberku a v Ostrihome, kde v roku 1903 zmaturoval. 14. augusta 1903 vstúpil v Trnave k jezuitom. Prvé rehoľné sľuby zložil v auguste 1905, rok študoval klasické jazyky v rakúskom meste Sankt Andrä. Filozófiu študoval v Bratislave v rokoch 1906 - 1909, ďalšie tri roky pôsobil ako vychovavateľ mládeže v Kaloči. Teológiu študoval rokoch 1912 - 1916 v rakúskom Innsbrucku, kde bol 29. júna 1915 vysvätený za kňaza.
V roku 1916 musel ako vojenský kaplan pomáhať raneným vo vojne , starať sa o umierajúcich, za obetavosť pri tejto jeho činnosti ho vyznamenali.
Po vojne ho menovali rektorom v Trnave. Venoval sa ľudovým misiám, viedol časopis Posol Božského Srdca Ježišovho.
V roku 1925 ho povolali do Ríma, kde sa pripravoval medzi Slovanmi východného obradu.
Po návrate na Slovensko vykonával ľudové misiie na východnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi.
V roku 1926 sa vrátil späť do Ríma, kde zastával funkciu ministra na pápežskom východnom inštitúte, v roku 1929 mu vtedajší pápež Pius XI. zveril stavbu Ruského kolégia. Po jeho dokončení v roku 1929 sa stal prvým rektorom tohta kolégia.
Svätá stolica ho v roku 1934 zverila vedením exarchátu v Charibe v Mandžusku, neskôr čínskom Šanghaji. Od roku 1941 odišiel do Rumunska vypomáhať pastorácii katolíkov v Černoviciach.
V roku 1945 Javorku zajala Červená armáda pre údajnú špionáž v prospech Vatikánu, lietadlom ho previezli do Moskvy a po polročnom vyšetrovaní ho odsúdili na 10 rokov nútených prác. V gulagoch - pracovných táboroch na severozápadnom Urale vystriedal pravdepodobne 11 - 12 pracovných táborov, hlavne na Sibíri.
Domov, na Slovensko sa vrátil 21. apríla 1955 s podlomeným zdraví, poloslepý, zvyšok svojho života žil v Žiline, kde 24. marca 1966 zomrel.

Pamätník sa nachádza v centre obce na ulici Andreja Hlinku.