Bratislava - Špitálska ulica - dva kostoly - sv. Ladislava a sv. Alžbety

Turistické cíle • Kostel

kostol sv. Ladislava na Špitálskej ulici • Fotografie (8) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (8 fotografií)

kostol sv. Alžbety a kláštor alžbetínok na Špitalskej ulici

pohľad na kostol od Priora

Vstoupit do fotogalerie (8 fotografií)

K článkoch o kostoloch, ktoré som navštívila v priebehu februára v Prahe a Bratislave ešte pridávam posledné dva. Oba sa nachádzajú na okraji Starého mesta na Špitálskej ulici, oproti bývalému hotelu Kyjev a OD Prior. Ide o kostol sv. Ladislava a kostol sv. Alžbety.

Kostol sv. Ladislava je zasvätený uhorskému kráľovi z rodu Arpádovcov. Ide o jednu z najstarších sakrálnych stavieb v Bratisalave, už o tretiu stavbu na tomto mieste.

Z histórie :
Podľa správy zo zachovanej listiny v roku 1309 vznikol na tomto mieste špitál, ktorý pristavali k už existujúcej kaplnke s kláštorom. Bolo to zásluhou rehole antonitov. Stavba existovala až do konca 14.storočia.
V roku 1397 bol vystavaný nový špitál s kaplnkou zasvätenou sv. Ladislavovi.
V roku 1428 bola Bratislava v ohrození husitov, tí síce mesto nedobyli, ale územie pred hradbami bolo zničené. Špitál vyrabovali, zničili, museli ho opraviť, zrekonštruovali aj budovu kláštora antonitov. Opravený komplex slúžil až do roku 1529, kedy ho zbúrali a to v rámci príprav na obranu proti Turkom. Antoniti z neho odišli.

Novú budovu špitálu postavili v roku 1543. Pri nej vznikol cintorín, kde v roku 1596 postavili karner. Vo dvore boli ďalšie budovy aj jednoloďová kaplnka sv. Ladislava. Začiatkom 19.storočia bol objekt už v zlom stave a museli ho zatvoriť.

Dnešnú budovu postavili z milodarov katolíckych veriacich podľa projektu Ignáca Feiglera. Základný kameň položili v roku 1830 a stavbu dokončili 1832.
Fasáda špitála je rozvinutá do šírky, v strede je priečelie kostola, ktoré je ukončené štvorhrannou vežou so zvonicou, ukončenou ihlanovitou strechou a krížom.
Nad vchodom na fasáde je dominantné polkruhové okno a mohutný tympanón. Farebné okná boli vyrobené v roku 1891 pri reštaurovaní kostola.
Pôvodný interiér kostola bol biely, v roku 1927 bol vymaľovaný figurálnymi maľbami.
Oltárny obraz je z roku 1830 od Ferdinanda Lätgendorfa, ide o obraz Apoteóza sv. Ladislava. V dolnej časti obrazu vidieť kostol sv. Ladislava so špitálom.

Hneď vedľa kostola sv. Ladislava sa nachádza kostol sv. Alžbety s kláštorom alžbetínok, ktorý bol postavený v rokoch 1739-1743 na podnet arcibiskupa Imricha Esterházyho. Postavený je v duchu vrcholného baroka, podľa plánov viedenskeho architekta Františka A. Pilgmana. Podľa jeho návrhov sú postavené aj kostoly v Banskej Bystrici, Sásovej, Banskej Štiavnici, na východe v Jasove...

Koncom leta 1738 sa do vtedajšieho Prešporka vrátili rehoľné sestry hospitálneho rádu alžbetíniek ( boli tu už predtým, ale v roku 1420 v dôsledku tureckého ohrozenia museli kláštor opustiť a kláštor so špitálom zbúrali ).

S výstavbou kláštorných budov sa začalo v decembri 1738 a v roku 1743 bola celá stavba dokončená. Prvá bohoslužba sa v kostole konala 19.11.1743.

Komplex alžbetínskeho kláštora bol vážne poškodený cez 2. svetovú vojnu, kedy bol bombardovaný. V priestoroch bývalej záhrady v druhej polovici 20.storočia prebiehala rozsiahla výstavba, keď tu stavali nemocničný areál a zo záhrady zostalo už len torzo.

Priečelie kostola zaujme veľkým oknom, nikami, pilastrami, horizontálnymi rímsami, ktoré ho delia na štyri nerovnako vysoké polia. Druhé nadzemné pole okrem kazulového okna má dve niky so sochami dvoch uhorských panovníkov - sv. Štefano a sv. Ladislavom. V strede na vyššom podlaží je erb arcibiskupa Esterházyho. Štvrté podlažie má v nike súsošie Svätá Alžbeta so žobrákom.
Autorom sochárskej výzdoby je Ľudovít Gode ( žiak G.R.Donnera). Na priečelí kláštora sú jeho ďalšie sochy - sv. Imrich, sv. Alžbeta a sv. Jozef.
Nad trojuholníkovým tympanónom je hranolovitá veža so zvonicou, zakončenou helmicou.
Kláštorná budova je dvojpodlažná, štvorkrídlová.

Interiér kostola má bohatú freskovú výzdobu.
Hlavný oltár z roku 1741 je tvorený obrazom Videnie svätej Alžbety ( Durínskej ) od P. Trogera. Po stranách sú sochy sv. františka z Assisi a sv.Antona Padovského. Nad oltárnym obrazom je znak františkánskej rehole.
Bočné oltáre Svätá rodina a Anjeli oplakávajúci Krista sú z roku 1743, autormi obrazov sú P. Troger a jeho žiaci. Ústrednú kupolu pokrýva najväčšia freska Glorifikácia sv. Alžbety.
V kostole sú dva chóry, čo je zriedkavé. Chór na 2. poschodí slúžil radovým sestrám.

V Bratislave je ešte jeden kostol sv. Alžbety, známejší pod názvom Modrý kostol.