Loading...
Bratislavská reštaurácia Flagship sa nachádza na Námestí SNP vedľa kostola Navštívenia Panny Márie, ktorý je súčasťou rano-barokového komplexu kláštora a nemocnice Hospitalskej rehole milosrdných bratov. Z druhej strany reštaurácie je Kláštorný pivovar.
V tejto reštaurácii sme boli kedysi, ešte ako deti s naším dedkom a páčilo sa nám tu, preto pri poslednej návšteve Bratislavy sme na obed zavítali práve sem.
Bratislavská reštaurácia Flagship sa nachádza v pôvodnom Kláštore Milosrdných bratov, od roku 1925 do 80.rokov tu bolo situované kino Praha.
Do reštaurácie sa vchádza cez kovanú bránou, nasleduje úzky priechod. Po vstupe do samotnej reštaurácie sme sa najskôr dostali do tzv. Zlatej uličky, ktorá má návštevníkom pripomenúť fasády niektorých známych bratislavských domov, ktoré dnes už neexistujú, okrem rohového domčeka Dom u Dobrého pastiera, kde sa dnes nachádza Múzeum hodín. Škoda len, že toto miesto pôsobí dosť opustene, chýba tu život. Je tu aj stánok so suvenírmi, ale v ňom nikto. Niektoré časti nás ale zaujali - napríklad starý klavír, autobusová zastávka, lavička s Messerschmitovým príbehom (sochár (1736 – 1783), ktorý je známy súborom sôch známych ako Charakterové hlavy)... Ulička má návštevníka zaviesť do Bratislavy pred sto rokmi.
Z tejto "uličky" vedie pekné dvojramenné schodisko do reštaurácie. Ide o jednu z najväčších reštaurácii v Európe. Kapacita reštaurácie je 450 miest. V ponuke sú jedlá prešpurskej kuchyne doplnené o recepty našich starých mám. V reštaurácii čapujú pivo z vlastnej produkcie z Kláštorného pivovaru. K pivu sa podávajú špeciality na dreve vyrábané v barokových pivniciach nachádzajúcich sa pod reštauráciou (aspoň tak som sa dočítala na internete).
Interiér pivnice má dve podlažia. Na výzdobu sú použité prírodné materiály-drevo, kameň, mramor či menšie vitráže. Na hornom poschodí je vystavený ručne vyrobený slovenský hlinenný betlehem, je vyrobený z oravskej hliny a váži cca 1500 kg. Dielo od slovenských majtrov vznikalo takmer dva roky. Škoda len že sme ho videli len z diaľky.
Páčilo sa nám aj dvojramenné schodisko zakončené väčším priestorom pripomínajúcim recepciu, ale opäť bez obsluhy. Myslím si, ale že v niektorých prípadoch, pri príležitostných akciách je aj v týchto priestoroch živšie. Samotná reštaurácia za chvíľu po otvorení bola v dolnej časti pomerne plná, vrchné poschodie bolo zatiaľ prázdné.