TURISTIKU PODPORUJÍ
61 465 turistů a cestovatelů
109 142 výletů, turistických cílů, tras a cestopisů
1 363 374,- odměny za články

Bradlo - diskuse

Přidat příspěvek do diskuse

Email se nezobrazí.
  • turista
    Peter Mozolák
    Mohyla M.R.Štefánika - história a súčasnosť
    18.11.2005 15:01
    Mohyla gen. Milana Rastislava Štefánika na Bradle "Myšlienka miesta, hrobu a pomníka M. R. Štefánika je mojím vlastným prejavom lásky a úcty k velikej a svetlej pamiatke na naše spoločné styky v detstve. Vznikla v prvej chvíli velikej bolesti nad tragickým osudom, vo chvíli, keď ho, len mŕtveho, objala oslobodená zem... Spojením rozmerných hmôt spišského travertínu, oštiepaných tupým hranolom ocele, prevažne bielej farby, ostro zarezaných do prostej, ináč nedotknutej krásy prírody a miesta, či v modravom opare ranných hmiel, či na azúrovej klenbe ďalekého horizontu rozjasaného slncom, pokúsil som sa vytvoriť dielo hodné legendárneho života Štefánikovho, plného súzvuku, hrdinstva, harmónie a krásy." (Vyznanie arch. Dušana Jurkoviča, tvorcu mohyly.) Štefánik bol pochovaný na Bradle, vypínajúcom sa nad Brezovou a Košariskami, 11. mája 1919, spolu s troma talianskymi letcami, ktorí s ním zahynuli. Nad ich spoločným hrobom bola navŕšená mohyla z kameňa a v nej zapustený pomník – kamenný kríž. Základný kameň mohyly nad týmto hrobom bol položený dňa 4. mája 1924 pri príležitosti 5. výročia tragickej Štefánikovej smrti. So stavbou mohyly sa začalo dňa 11. júla 1927 a bola uskutočnená za 280 pracovných dní. Mohyla bola slávnostne odhalená 23.septembra 1928. Mohyla sa vypína na kopci vo výške 543 m nad morom. Je z nej čarokrásny výhľad na okolitý kopaničiarsky kraj a je viditeľná z ďalekého okolia. D. Jurkovič o tomto mieste a o zámere vybudovať na ňom národnému hrdinovi mohylu napísal: „Pre Štefánika bolo len jedno miesto: na temeni Bradla nad Košariskami, kam sa on za voľných chvíľ po cestách ďalekým svetom utiekol pokochať krásou svojho rodného kraja, odtiaľ v žiarach rannej zory sledoval strieborný tok Váhu a sivú hlavu Inovca, v pohádkových náladách rysujúce sa rozvaliny dávnych dôb hradu Čachtického a šeré trosky Branča. Sokole, tu rozhliadni sa naposledy po Javorine a Bielej hore a tu odpočívaj.“ Mohyla sa skladá z troch hlavných častí: dvoch terás stupňovite nad sebou vyrastajúcich zo svahov vrcholu kopca, nad ktorými "vlastná náhrobná stavba korunuje samo temä mohyly". Pôdorys celej stavby je obdĺžnik s orientáciou od západu na východ, zodpovedajúci prvotnému uloženiu štyroch hrobov, tvoriacich kríž, v ktorého hlave je hrob generála Štefánika, v jeho nohách hrob kráľovského tal. mechanika-strelca Aggiusti Gabriele-ho, po pravom boku hrob poručíka Mancinelli Scotti - ho (ktorý bol neskoršie prevezený do vlasti), po ľavom boku seržanta Merlini Umberta. Spodná terasa má dĺžku 93 m a šírku 62 m. V kratších terasách na východnom a západnom boku umiestnené sú vždy dve a dve schodištia vedúce na rovinu, z ktorej zo všetkých strán je uplatnený terén svahov a uprostred vyššia druhá terasa s obvodom 45 a 32 m. Obidve terasy sa dvíhajú hrabovite šikmými stenami, vybudovanými z hrubých kvádrov. Z druhej terasy vyrastá na temene kopca vlastná mohyla, utvorená komolou pyramídou s troma stupňovitými odstavcami, nesúcimi v hornej časti vlastnú tumbu. Na južnej a severnej strane pyramídy vystupuje po každej strane jedno schodište k úrovni tumby a úpätia pyramídy. Z každého rohu sa pnú do výšky 12 m mohutné kamenné obelisky. Jedinou živou výzdobou mohyly sú šľachtené jalovce, vyrastajúce z pôdy vrchu. Mohyla je zhotovená z kvádrov z drahocenného trvácneho kameňa travertínu, ktorého sem bolo dovezeného zo Spišských Vlachov 194 vagónov, t.j. 924, 32 m3. Vcelku bolo spracované 6000 m3 muriva, 14000 m3 odkopaných a vykopaných zemín, urobenej 3300 m2 dlažby. Úhrnný náklad na mohylu obnášal 2 813 262, 76 korún československých. Na tumbe mohyly sú umiestnené pamätné dosky s týmito nápismi: na západnej strane: „Veľkému synovi oslobodený národ československý“ na južnej strane: Čs. minister a generál Dr. Milan R. Štefánik + 21. júla 1880 4. mája 1919 na severnej strane: S ním kráľ. taliansky serg. U. Merlino a Sol. G. Aggiunti na južnej strane: Zahynul pádom lietadla dňa 4. mája 1919 pri Bratislave“ Mohyla je ojedinelá a významná pamiatka európskeho formátu, je symbolom lásky a vďačnosti Slovákov i Čechov k jednému zo zakladateľov ich spoločného štátu. -------- Dôležité dátumy v histórii mohyly 4. 5. 1924 - položenie základného kameňa ministrom zahraničia ČSR E. Benešom 1924 /1925 - vybudovanie cesty na Bradlo 11. 7. 1927 - začiatok prác firmou Švarc a Vinduška z Prahy 20. 9. 1928 - ukončenie stavby 23. 9. 1928 - odovzdanie diela verejnosti ministrom J. Šrámkom 10. 10. 1928 - oficiálna návšteva prezidenta T. G. Masaryka, E. Beneša a Š. Osuského 20.-21. 5. 1939 - veľkolepá manifestácia SEM, hlavný rečník ev. a. v. biskup V. P. Čobrda 4.-5. 5. 1968 - nezabudnuteľná spomienková slávnosť za účasti viac ako stotisíc ľudí, slávnostný rečník predseda SNR O. Klokoč 1987 - prvé záchranné práce 1988 - rok začiatku generálnej opravy 28. 10. 1988 - odhalenie pamätnej tabule pred mohylou, uznanie zásluh M. R. Štefánika na vzniku ČSR komunistickým režimom 7. 5. 1989 - vystúpenie disidentov, vedených J. Čarnogurským a H. Ponickou, za úplnú rehabilitáciu M. R. Štefánika 9. 12. 1989 - prvé ponovembrové zhromaždenie verejnosti, zorganizované na podnet spisovateľky H. Ponickej 5. 5. 1990 - uctenie pamiatky M. R. Štefánika prezidentom ČSFR V. Havlom a predsedom FZ A. Dubčekom 2. 5. 1993 - zavítal na Bradlo prvý prezident Slovenskej republiky M. Kováč 23. 9. 1993 - zhromaždenie občanov, pri 65. výročí odhalenia mohyly, zvolané Spoočnosťou MRŠ, Spolkom rodákov MRŠ a Nadáciou MRŠ, ktoré vyzvalo investora a dodávateľov prác na mohyle k ich úspešnému dokončeniu 4. 5. 1996 - pri príležitosti 77. výročia smrti M. R. Štefánika odovzdal generálne opravenú mohylu verejnosti predseda NR SR I. Gašparovič 15. 9. 1999 - pri príležitosti inaugurácie do svojho úradu navštívil Bradlo prezident R. Schuster a svoju návštevu ako tradíciu opakoval i v nasledujúcich rokoch (vybrané z publikácie vydanej Mestským úradom Brezová pod Bradlom a Spoločnosťou MRŠ pri príležitosti 75. výročia odovzdania mohyly) Zaujímavé udalosti sa na mohyle udiali v roku 1939. Na oslavy 20.výročia smrti M. R. Štefánika mal prísť ako slávnostný rečník predseda vlády Slovenského štátu Vojtech Tuka. Výbor pre prípravu osláv na Brezovej poslal do Bratislavy protest, v ktorom uvádzal, že nemôže prevziať zodpovednosť za priebeh osláv a za Tukovu bezpečnosť. Zároveň žiadal o zmenu slávnostného rečníka. Okrem toho učiteľ Ján Kubačka ešte telefonicky poslal výstrahu na predsedníctvo vlády, že na Brezovej a na Bradle nemožno zaručiť bezpečný pobyt ministerského predsedu. V predvečer osláv sa rozhodli štyria vlastenci z Košarísk osadiť pred vchodom na mohylu tabuľu s nápisom: „Kto si rúcal to, čo Štefánik budoval, nevkroč sem, lebo toto miesto pre každého Slováka sväté!“ Citát napísal J. Mikulčík a pomáhali mu Š. Bojnák, Š. Čúvala a Š. Gabriš. V. Tuka ani iní predstavitelia slovenského štátu napokon na Bradlo neprišli. Akcia mala veľký politický význam, londýnsky rozhlas každý rok v deň osláv vysielal toto vyhlásenie ako dôkaz odporu ľudu pod Bradlom. (zdroj: Kolektív autorov: Brezová pod Bradlom. Stimul, Bratislava 1998)

Přidat příspěvek do diskuse

Email se nezobrazí.

Zpět na příspěvek Bradlo