Loading...
Bašovce s približne 350 obyvateľmi sú obcou ležiacou uprostred považského výbežku Podunajskej roviny na nive Váhu a Dudváhu v okrese Piešťany. Bašovce sa v prvej písomnej zmienke spomínajú už v roku 1113, patrila zoborskému kláštoru pod názvom Besan. V 14. storočí bola súčasťou čachtického panstva, v roku 1414 daroval Ctibor Bašovce augustiánom z Nového mesta nad Váhom.
Podľa jednej z ľudových povesti mal názov obce Bašovce vzniknúť po chýrnom bačovi, ktorý prišiel na územie dnešnej obce so stádom oviec odniekaľ z tematínskeho panstva. Na tomto mieste sa mu zapáčilo, lúky, pasienky a lesíky sa mu pre chov svojich oviec zdali ideálnym miestom. Rozhodol sa tu založiť osadu Bačovce, ktorú neskôr premenovali na Bašovce.
Bačovia a pastieri pre chov svojho dobytka a ovcí potrebujú aj pomoc svojich svätých patrónov, ktorým je sv. Vendelín. Práve jednou z drobných pamiatok obce je socha sv. Vendelína z roku 1890, to sa dočítame aj z nápisu na jej podstavci. Socha svätca je umiestnená na hranolovitom podstavci, sv. Vendelín má ruky založené k modlitbe, pri nohách mu robí spoločnosť pes a ovečka. Socha už nie je v najlepšom stave, žiadala by si obnovu. Čelná časť podstavca, stĺpa je zdobená a má nápis TOHOTO SVATÉHO VENDELÍNA DALA POSTAVIT OBEC BAŠOVSKA NA ČESŤ A CHVÁLU PÁNU BOHU ROKU 1890.
Podľa jedných z legiend Sv. Vendelín sa narodil okolo roku 550 údajne ako syn škótseho kráľa, pre jeho nábožnosť ho otec z hnevu poslal pásť ovce. Vo veku 20 rokov sa s viacerými spločníkmi vydal na púť do Ríma. Nie je isté, či tam dorazil, na spiatočnej ceste sa zastavil v Trieri, kde sa zoznámil so skupinou ľudí, ktorí žili kláštorným spôsobom života. Zostal medzi nimi, slúžil ako pastier dobytka, neskôr ho mnísi zvolili za svojho opáta, hoci nebol kňazom. Zomrel pravdepodobne v roku 617. Jeho atribútmi sú odev pastiera alebo pútnika, pastierska palica, kapsa, ruženec, kniha, u nôh mu sedáva ovečka a pes. Je patrónom už spomínaných pastierov, sedliakov, polí, roľníkov.