Pustevny - Libušín a Maměnka
Útulne - turistické chaty Libušín a Maměnka sa nachádzajú v najznámejšom a najatraktívnešom mieste Valašska a Moravskoslezských Beskyd v horskom stredisku Pustevny, v katastri obce Prostřední Bečva. Názov Pustevny pochádza podľa ,,poustevny,, ktorú zrušili koncom 18. storočia.
Neďaleko rozpadnutej poustevny koncom 19. storočia zakúpila frenštátska Podhorská jednota Radhošť pozemok. V tej dobe dochádzalo k rozmachu cestovného ruchu a frenštátska Podhorská jednota Radhošť tam postavila v roku 1891 prvú útulňu Pústevne. O pár rokov pribudla útulňa Šumná a v roku 1899 postavili ďalšie dve útulne - Libušín a Maměnku, ktoré patria medzi najznámejšie beskydské drevené stavby secesnej ľudovej architektúry.
Práce na ich výstavbe sa začali v roku 1897, slávnostné otvorenie týchto chat nazývaných útulne sa konalo 6. augusta 1899 svätou omšou v kaplnke na Radhošti, náklady na ich výstavbu dosiahli 82 433 rakúskyh korún. Libušín a Maměnku stavali podľa návrhu architekta Dušana Samuela Jurkoviča, ktorý použil architektonické prvky ľudových stavieb z Valašska a z neďalekých Kysúc.
V roku 1928 obe chaty navštívil vtedajší prezident T. G. Masaryk. Počas druhej svetovej vojny boli na Pustevnách ubytovaní príslušníci Hitlerjugend a asistenčných maďarských oddielov. Po vojne už boli tak schátrale, že sa uvažovalo o ich zbúraní.
V roku 1947 Pustevny navštívil vo veku 80 rokov, niekoľko mesiacov pred svojou smrťou, aj ich autor architekt Jurkovič a možno aj jeho slova rozhodli o zachovaní týchto dvoch stavieb. Na Pustevnách vybudovali nové hotely Tanečnice a Radegast, koncom 80. rokov minulého storočia. Najstaršie útulne sa dostali do havarijného stavu. S nápadom na ich rekonštrukciu prišlo Valašské múzeum v prírode a realizovať sa to podarilo v roku 1995. Libušín slávnostne otvorili v roku 1999 a Maměnku sprístupnili v roku 2003.
Libušín je zrubovou stavbou na kamennej podmúrovke v hornom podlaží s pavlačou a drevenou vežičkou. Názov je k pocte českej kňažnej Libuše. Podľa odborníkov Libušín patrí k najcennejším dielam, ktoré architekt Jurkovič navrhol. Interiér je bohato zdobený freskami a sgrafitami, dielami podľa motívov valašských a slovenských povesti podľa návrhu Mikoláša Aleše. Maliarske práce portrétov boha Radegasta, portáša Stavinohy a zbojníkov Ondráše a Juráše previedol akademický maliar Karel Štapler. Unikáty interiéru sú secesné lustry, skleník, hodiny a príborník. V interiéri bohato zdobeného dreveného stropu jedálne Libušín prevláda hlavne zelená farba, okolo stolov je umiestnených sto vyrezávaných stoličiek.
Na jar roku 2014 postihol chatu Libušín ničivý požiar, následne ale začala obnova a plánované otvorenie chaty by malo byť v lete roku 2020.
Maměnka má pomenovanie ako útulok pre ľudí dobrej vôle, zrodená k láske k vlasti a duše ľudu. Je zrubovou stavbou na kamennej podmúrovke tvoriacej terasu, horné podlažia majú pavlače, má členitú strechu s vežou. Dnes táto budova poskytuje ubytovanie ako Hotel Maměnka s 11 štýlovými izbami zariadenými masívnym nábytkom, s vlastným sociálnym zariadením, televíziou, minibarom.
Od roku 1996 sú obe stavby prehlásené za národné kultúrne pamiatky.
Naša mama je veľkou obdivovateľkou Jurkovičových stavieb. Navštívili sme preto aj novovybudovanú rozhľadňu, postavenú podľa Jurkovičových plánov, v Rožnove pod Radhoštěm, či jeho krížovú cestu na Hostíne alebo mohylu M.R.Štefánika na Bradle. Boli sme aj v Luhačoviciach, kde sú tiež stavby tohto architekta.
Dna 30.7.2020 bola Maměnka otvorená, rada ju zasa navštívim.