Lednicko - valtický areál - Valtice - Námestie Svobody
Turistické cíle • Města, obce, vesnice • Náměstí
Havné námestie v pohraničnom vinárskom meste Valtice je Námestie Svobody Jeho dominantou je barokový kostol Nanebovzatia Panny Marie. Bol postavený v rokoch 1631 - 1671. Výstavbu tohto kostola, ktorá trvala 40 rokov, zahájil taliansky architekt Giovani Giacomo Tencalla z Bizone. V roku 1637 bola táto hrubá stavba takmer pred dokončením, ale z dôvodu už značne prehnitého lešenia sa zrútila klenba kopule. Po tejto události musel architekt Tencalla z ďalších prác rezignovať. Knieža Karel Eusebius si na jeho dokončenie pozval brnenského staviteľa Ernu, ale i ten musel stavbu niekoľkokrát prerušiť z dôvodu vpádu švédskych a tureckých vojsk na Moravu. Kostol bol 21. 8. 1671 slávnostne konsekrovaný pasovským biskupom Joštom. Hlavný oltár zdobil obraz Nanebovstupenia Panny Marie od vlámskeho barokového maliara Petra Pavla Rubensa, ktorý bol neskôr nahradený kopiou od Gaetana Fantiho. Z Rubensovej dielne pochádza i obraz v nadstavci oltára, ktorý predstavuje Najsvätejšiu Trojicu a obrazy umiestnené v bočných oltároch. V roku 1992 umiestnili do veže dva nové zvony, ktoré majú symbolizovať uzmierenie medzi českými obyvateľmi Valtic a pôvodnými nemeckými občanmi, ktorí boli po druhej svetovej vojne odsunutí do Rakúska. V kostole je vinikajúca akustika a ojedinelé barokové varhany, preto sa tu okrem bohoslužieb konajú i koncerty vážnej hudby.
Ďalšou stavbou, ktorá zdobí námestie je budova Radnice. Prvá z roku 1774 a druhá vybudovaná v roku 1888 v novorenesančnom slohu viedenským architektom Josefom Drexelorom, ktorá bývala symbolom slobôd a výsad mesta. Pristupky sa trestali na pranieri, ktorý bol umiestnený priamo pred vchodom do radnice. V jej strede je umiestnená veža, jej celková výška je 38 metrov.
Barokový morový stĺp je z roku 1680 a kašna z roku 1896 je úpravou pôvodnej, ktorú nechal prestavať knieža Jan II. z Lichtenštajska. Knieža nechal sochárovi Josefovi Bauerovi kašnu opraviť a vylepšiť jej vzhľad. Nová socha z pieskovca predstavuje ženu s ďžbánom v ruke a v dobovom oblečení. Je na nej umiestnený i rodový znak Lichtenštajnov. Táto kašna bola jednou z dvoch v meste, ktoré boli až do roku 1901 zásobarňami pitnej vody pre mesto, denne dodávala až 180 hl pitnej vody. Na tomto námestí stojí i morový stĺp, ktorý je pamiatkou na najväčšie katastrofy. Mor mesto postihol v niekoľkých vlnách, najhorší bol v roku 1645, kedy prišlo o život 377 obyvateľov. Stĺp je pamiatkou ale aj iných udalostí. Boli to útrapy vojen s Turkom, Švédom ale i Maďarom, ďalej mesto postihli požiare i týfus. K výstavbe tohto morového stĺpa došlo po dohode kniežaťa Karla Eusebiusa s viedenským sochárom Mathiasom Brutaltom. V požiadavke malo byť na morovom stĺpe 7 sôch, od dohody do dokončenia to trvalo až 10 rokov a z pôvodných 7 sôch bolo zhotovených iba 5, z akého dôvodu, to dodnes nevieme. V strede je Panna Maria, dole sú umiestnené sochy sv. Šebestiána, sv. Rochusa, sv. Ignáca a sv. Karla Boromejského. Knieža Karel Eusébius nechal tento morový stĺp postaviť ako poďakovanie bohu za zažehnanie moru a pamiatke zosnulých.
Poslednu pamiatkou na námestí je socha sv. Jana Nepomuckého, umiestnená na vysokom podstavci oplotená kovovým plotíkom.