Krkonoše - Labská bouda - Labský důl - Špindlerův Mlýn

Od hotelu Labská Bouda sa môžeme vydať do 8 km dlhého Labského Dolu,divokého údolia ľadovcového pôvodu, ktorý sa nachádza v strednej časti Krkonoš. Jeho strmý serpentínový chodník vedie do jeho najsevernejšej časti - Labské Rokle. Pre vznik Labské Rokle mali hlavný vplyv mrazové zvetrávanie a erózna činnosť Labe, ktorí sa podieľali na vzniku hlboko zarezaného skalného žľabu vysokého 232 metrov. Labe tu padá kaskadovým vodopádom pod Labskou Boudou do hĺbky 45 metrov a pokračuje ďalej po skalách asi 200 metrov do Labské Rokle. V minulosti tu nechal vybudovať majiteľ vtedajšej Labské Boudy Josef Šír stavidlo, ktorým dokázali zastaviť vodu a príležitostne ju vypúšťať a zvýšovať atraktivitu vodopádu.Toto zariadenie vydržalo až do požiaru tejto pôvodnej Labské Boudy. V Labské Rokli sú i patrné zemné lavíny - múry. V zimnom období sú žulové steny pokryté až metrovou vrstvou ľadu. V dolnej časti Dolu potok Labe vytvára pekné zákutia s meandrami. Morénové valy sa zachovali nad ústim Medvedieho potoka,menej výrazné moreny pravdepodobne tiež ladovcového pôvodu sa nachádzaju v okolí ústia potoka Pudlavy. Cestu, ktorá spája Špindlerův Mlýn a Labskou Boudu nechal už v roku 1879 vybudovať hrabě Harrach. Ďalším vodopádom, ktorý padá do Labského Dolu je Pančavský vodopád, ktorého voda z Pančavského potoka steká po 250 metrových skalnatých stenách. V Navorskej Jáme jej horná trávnatá časť prechádza v rašelinište s bohatou a vzácnou kvetenou. Chodník tu prechádza takzvanou Alpínskou hranicou lesa. Tá rozdeľuje pásmo so smrekovými porastami od pásma kosodreviny a subalpínskych lúk. Vyskytuje sa tu hlavne jelenia a srnčia zver, ďalej sú tu líšky, kuna skalná a občas jazvec lesný. Za Labským Dolem sa cez sútoky Labe a Bílého Labe dostaneme do Špindlerovho Mlýnu.