Veselí nad Moravou - zámok

Turistické cíle • Zámek

pekný príchod k zámku cez most ponad rameno rieky Moravy

časť zámku

hlavný vchod do zámku pod vežou

pohľad z mosta, nad ramenom Moravy, vedúcemu k zámku

stredová veža

vchod do zámku od rieky

pohľad na časť zámku pri ramene Moravy

priečelie zákku s balkónom na 4 stĺpoch dórskeho typu

vstup do zámku z parku

erb rpdu Chorynských, ktorý nesú dvaja štítonoši v štíte nad balkónom

štít s erbom rodu Chorynských, posledných majiteľov

jedna zo štyroch nárožných veží umiestnených šikmo k fasáde

jedna z nárožných veží zámku

zámok - pohľad z parku

časť zámku smerujúca do parku s balkónom nad vchodom

pohľad na zámok s východom do parku

pohľad z parku na zámok

pohľad na zámok z parku

vypustený vodotrysk

vodotrysk a kvetinová úprava pred vchodom do zámku od parku

zimná kvetinová výzdoba

miesto pred vchodom do zámku z parku

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (23 fotografií)

Zámok v meste Veselí nad Moravou je síce rozlohou veľký, ale nikto sa oň nestará, čo je veľká škoda. Pri zámku sa nachádza veľký, upravený park s rôznymi atrakciami, ako sú sochy, detské ihriská, jazierka, rieka Morava, menšie stavby. V parku je aj niekoľko infopanelov, ktoré informujú o histórii zámku, o flóre a faune parku.

Dejiny Veselího sa začali písať v 13.storočí, kedy vznikala nová obchodná cesta do Uher. Pôvodný hrad tu bol založený pravdepodobne niekedy v rokoch 1250 -1260 na ostrove medzi ramenami rieky Moravy. V prvej polovici 14. storočia už je zaznamenaný ako murovaný hrad s dreveným predhradím, ktoré sa neskôr prebudovalo na murované. Išlo o strážny hrad na Uhorskej stezke. Hrad bol od predhradia oddelený priekopou, ktorú na konci 14. storočia zasypali.

Prvým doloženým správcom hradu bol Sudomír z Veselí. Jeden z jeho nástupcov a to Petr ze Štenberka roku 1396 založil mesto Veselí a to na území dnešného Bartolomejského námestia.

Jedným z majiteľov hradu bol aj cisár Žigmund od roku 1423, ten využíval hradako centrum boja protia proti husitom, ktorí sídlili v Ostrohu a v tábore u Nedokonic.

Jedným z významných majiteľov bol v rokoch 1526 - 1551 Hynek Bilík z Kornic. ten začal s renezančnou prestavbou hradu, dal postaviť jeden z dvoch mostov. jeho syn prikúpil záhradu za hradbami a zriadil tu oboru pre zver.

V období renezancie došlo k ďalším prestavbám a dostavbám zámku. Barokové úpravy zahájili vlastníci Želečtí. Maxmilián a Maxmiliána Želeckých z Počenic kúpili panstvo v roku 1707 a vlastnili ho do roku 1731. Zasadili sa o budovanie kláštora servítov s kostolom vo Veselí nad moravou.
Najväčšie zmeny zaznamenal zámok v dobe baroka od roku 1731, kedy sa majiteľmi panstva stali Chorynští z Ledské. Tento významný šľachtický rod vlastnil zámok a park až do roku 1945.
František karel Chorynský z Ledské nepreviedol ešte žiadne väčšie úpravy, ale priviezol do budovy zámku veľkú rodovú knižnicu, podielal sa na stavbe kláštora s kostolom sv. Anjelov strážnych a tiež farského kostola sv. Bartolomeja na námestí.
jeho následník František Jan Chorynský vlastnil panstvo 71 rokov. Previedol zásadné úpravy zámku a začal budovať zámocký park do podoby ako ho poznáme dnes.

Na mape z rokov 1764 - 1768 je vidieť nová podoba zámku s troma krídlami v tvare podkovy. V roku 1780 došlo k zásadnej prestavbe zámku na štvorkrídlovú budovu štvorcového tvaru s vnútorným nádvorím. Na všetkých rohoch boli posatvené nárožné veže umiestnené šikmo k fasáde.
František Jan Chorynský doviedol prestavbu zámku do podoby v empírovom (neoklasicistickom) slohu, ktorý sa rozšíril z Francúzska začiatkom 19. storočia. Majiteľ sa v posledných rokoch sústredil na úpravu interieru a menších zásahov na fasádach.
Ďaľšie úpravy na zámku boli prevedené synmi Františlka Jana a to Kajetánom a Bedřichom. Prestavby previedli bratia Karel a Ftantišek Schlepsovi podľa projektu z roku 1835.Úpravy sa týkali hlavne interieru a fasád priečelí. Barokové dvojramenné schodisko vedúce do záhrady bolo nahradené balkónom posadenom na štyroch stĺpoch dórskeho typu. Na balkón sa vstupuje francúzskymi oknami z reprezentačnej sály. Nad oknami je umiestnený štít so štukovým erbom Chorynských, ktorý nesú dvaja štítonoši. ( autorom je viedenský sochár Anton Rucker).
Na začiatku 50.rokov František Schleps vypracoval plány na stavbu mosta cez Moravu, úpravu jezu a opornej steny na rameni rieky Moravy, stavbu záhradného domu z roku 1851 a tiež hrobky rodu Chorynských v kostole. Prestavba zámku bola dokončená v 60.rokoch 19.storočia.

Rod Chorynských dal postaviť napr. v roku 1897 cez park 14 km dlhú úzkokoľajku, ktorá smerovala do cukrovaru alebo dali premeniť neďaleké mlyny na malé vodné elektrárne.

Cez druhú svetovú vojnu boli mosty a tiež zámok značne zničené. Majitelia už nedostali možnosť na ich opravu, lebo v roku 1945 o tento majetok na základe Benešových dekrétov prišli. Zámok bol vyrabovaný.

V ďalších rokoch zámok slúžil ako múzeum, kancelárie pre ZNB či ONV. Nakoniec v 70.-80. rokoch 20.storočia slúžil ako internát. V 90. rokoch sa zámok dostal do súkromných rúk, bohužiaľ to nie je vidieť, je zanedbaný a ďalej chátra. Park naďalej slúži obyvateľom mesta a návštevníkom.

Zámok a park sú od roku 1958 chránené ako nemovitá kultúrna pamiatka.