Nemecko - zámok Neuschwanstein

Turistické cíle • Zámek

rozprávkový zámok Neuschwanstein • Fotografie (29) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (29 fotografií)

pohľad na zámok z reštaurácie

pohľad na zámok z mestečka Schwangau

Vstoupit do fotogalerie (29 fotografií)

Krásny, romantický zámok týčiaci sa na strmej skale, vysoko nad jazerom Aplsee so špicatými vežami a cimburím dal postaviť v rokoch 1869 - 1886 kráľ Ľudovít II Bavorský. Dal zbúrať hradnú zrúcaninu Hohenschwangau a postavť hrad v štýle starých nemeckých rytierskych hradov.
Hrad je postavený v romanskom štýle s päťposchodovým palácom podľa vzoru hradu Wartburg.
Vďaka maľbám postáv, hrdinov a povesti nemeckého stredoveku tu ožívajú Wagnerové postavy Lohengrin, a Tannhäser, Parsifal, Tristan a Izolda... Diela Richarda Wágnera kráľ Ľudovít II veľmi obľuboval a skladateľa pokiaľ sa dalo všemožne podporoval.

Prehliadka zámku začína v predsálí, ktorého steny sú zdobené výjavmi z najstaršej verzie ságy o Siegfieldovi.
Cez mramorovú miestnosť sa prechádza do trónnej siene. Táto miestnosť ma uchvátila. Inšpiráciou bol chrám Hagia Sophia v Istambule. Sieň je zakončená polkruhom v pozlátenej aspíde. Deväť schodov z bieleho mramora vedie na tribúnu, kde mal stáť trón zo zlata a slonoviny. Ten už nebol zrealizovaný, lebo 9.6.1886 prišla na zámok štátna komisia aby zbavila kráľa svojprávnosti. Za tri dni nato sa kráľ Ľudovít II vydal na svoju poslednú cestu z Neuschwansteinu na zámok Berg. Dňa 14.6.1886 za doteraz nevyjasnených okolnosti našli jeho telo v Starnberskom jazere aj s telom jeho psychiatra.
V kupole nad miestom kde mal stáť trón je maľba Krista s Máriou a Janom a niekoľkými kráľmi. Hneď na prvý pohľad ma v tejto miestnosti zaujal obrovský luster v tvare byzantskej koruny z pozlátenej mosadze, ktorý nesie 96 sviec. Krásna je aj mozaiková dlažba so zvieracími a rastlinnými motívmi. Táto sieň ma najviac zaujala asi preto že bola iná ako ostatné miestnosti, bolo to tým byzantským štýlom. Škoda, že sa v zámku nedalo fotografovať!

Jednou z ďalších miestnosti bola jedáleň celá obložená drevom, doplnená výjavmi z Wágnerových opier - Parsifala a Lohengrina ako aj Tristana a Izoldy. Na stole je položená viac ako meter vysoká výzdoba z pozláteného bronzu, ktorá predstavuje Siegfrieda v boji s drakom.

Spálňa je tiež hojne zastúpená rezbárskými prácami a drevenými výzdobami. Na tejto výzdobe údajne pracovalo 14 rezbárov 4,5 rokov. Aj v tejto miestnosti sa stretávame s obrazmi z príbehu Tristan a Izolda. Wágnerova opera pri premiere roku 1865 v Mníchove hlboko zasiahla vtedy 20 ročného kráľa.
Závesy na posteli ako aj tapacírovanie stoličiek a taburetiek je modré, vyšívané zlatými niťami. Túto farbu mal kráľ najradšej.
Z balkónového okna spálne je úchvatný pohľad na divokú romantickú prírodu so 45 m vysokým vodopádom. V tejto miestnosti sa nachádza pohodlná drevená stolička, vyrobená na mieru pre kráľa, ktorý veľmi veľa čítal. So spálňou susedí malá modlitebňa kráľa Ľudovíta II. je zasvätená jeho menovcovi, svätému Ľudovítovi IX. Francúzskemu.

Bohato zdobené sú aj ďalšie miestnosti - šatňa, obytný salón, pracovňa.

Celú východnú časť 4. poschodia zaberá spevácka sála. Je celá obložená drevom, ktoré je pozlátené s veľkými obrazmi zobrazujúcimi scény zo stredovekej ságy o Parsifalovi. Parsifal je aj operou od Richarda Wágnera ( 1882 ), ktorá čerpá zo stredovekých legiend o Svätom grálu.

Na záver prehliadky sme prechádzali zámockou kuchyňou. Kuchyňa využívala technické výdobytky- ako tečúcu studenú a horúcu vodu alebo plne automatizované otočné vidlice na opekanie.

Aj izby pre služobníctvo boli pekne upravené a moderné.

Boli sme aj na terase, z ktorej sme videli Marianský most a pod ním 45 m vysoký vodopád.

Zámok je naozaj prekrásny ako z vonku, tak aj vybavením miestnosti.

Kráľ sa pri stavbe svojích zámkov zadĺžil, ale dnes by bol jeho dlh dávno zaplatený, lebo jeho zámky ročne prilákajú tisícky turistov a krajina tak veľa získa z cestovného ruchu.