Lednické Rovne - park

Turistické cíle • Park

najkrajšia stavba v parku umiestnená na trávnatej ploche • Fotografie (49) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (49 fotografií)

vstup do parku cez mostík

mostík cez riečku Lednica

Vstoupit do fotogalerie (49 fotografií)

Lednické Rovne sa nenachádzajú ďaleko od nášho bydliska a ležia neďaleko mesta Púchov. Majú pekný kaštieľ, v ktorom sa nachádza múzeum skla. V meste sa nachádza aj Stredná priemyselná škola sklárska. Pri kaštieli sme v minulosti boli viackrát, ale do múzea sme sa ani raz nedostali, vždy bolo zatvorené. Keď sme boli pri kaštieli nevedeli sme sa dostať k parku. Až tento rok sme objavili vstup do parku zo zadnej strany.

Z kruhovej križovatky sme pokračovali po Jilemnického ulici a ďalej vpravo po novej ceste, ktorú lemuje vyvýšený chodník oddelený od cesty nasypaným kamením. Dostali sme sa k menšiemu jazierku, tu sme zaparkovali na parkovisku. Prešli sme po novom mostíku cez riečku Lednica, za ktorou sa nachádzal infopanel s mapou parku. Dozvedeli sme sa, že historický park má rozlohu 18,5 ha, rozprestiera sa na pravom brehu rieky Váh, má prírodne - krajinársky ráz, doplnený je zvyškami romantických stavebných prvkov. Bol založený na konci 18. st. vtedajším majiteľom lednického panstva grófom Johannom Gobertom Aspremont-Lindenom ( len pre zaujímavosť pozemok zdedil po svojom otcovi, ktorý bol vnukom Júlie Rákocziovej, sestre Františka Rákocziho II - vodcu neúspešného protihabsburského uhorského povstania 1703-17011 ).

Do parku sme vchádzali bránou, pripomínajúcou malú antickú stavbu a za chviľku sa pred nami "vynorila" trávnatá časť parku s najkrajšou stavbou parku - s mauzoleom. Nešli sme priamo k nemu, ale odbočili sme vľavo, kde sme po chviľke prišli ku chrámu bohyne Minervy ( alebo Pallas Atény ), ktorý bol postavený v období 1800 - 1810. Na čistinke pred chrámom v čase vzniku boli kamenné lavičky. Toto idylické zátišie tvorilo súčasť parku až do 2.sv. vojny. Štyri dórske stĺpy držia nízku sedlovú striešku. Chrám je otvorený z troch strán. Zadná stena chrámu s nikou vytvárala miesto pre sochu bohyne Minervy ( miestni ju nazývali Barbarou ). Tak tomu bolo do roku 1918, kedy obyvatelia obce sochu zhodili a rozbili v eufórii z pádu monarchie. V roku 2008 došlo k obnove chrámu, ale nika, kde bola predtým socha, zostala prázdna.

Od chrámu bohyne Minervy sme sa kúsok vrátili a zamierili k mauzoleu. Pri ňom ako aj pri predchádzajúcej stavbe sa nachádzala popiska, z ktorej sme sa čo to dozvedeli o mauzoleu. Mauzóleum Jozefa Schreibera je neorenesančná stavba, ktorá vznikla v rokoch 1902-1904 podľa projektu viedenského architekta A. Grafa. Je miestom posledného odpočinku priemyselníka Jozefa Schreibera ( 1835 - 1902 ). Továrnik v roku 1890 kúpil celé lednické panstvo. Od roku 1892 tu postupne vybudoval sklárne, byty pre robotníkov, školu, hotel, notársky úrad, ambulanciu lekára a aj železnicu. Pre zaujímavosť, jeho syn Eduard v roku 1910 v parku natočil prvý hraný film na Slovensku pod názvom Únos.

Od mauzólea sme pokračovali k ruine kostola. Cestou sme sa z popisky dozvedeli niečo o faune a flóre parku. Zakladateľ parku, gróf Aspremont, sa zaslúžil o rozvoj parku z architekonického aj rastlinného hľadiska.
V roku 1997 bol vykonaný v parku inventarizačný výskum flóry a fauny. Zistilo sa, že v parku sa nachádza 97 druhov stavcov ( rosnička zelená, užovka obojková, sokol sťahovavý, niektoré druhy netopierov....) Rastliny sa vyskytujúv troch typoch biotopov : mezofilná lúka, parkový les a niva potoka. Rastie tu napr. konvalinka voňavá, medúnka medovkolistá, iskerník zlatožltý či krtičník tôňomilný. Dnes sa v parku nachádza 38 druhov listnatých a ihličnatých drevín ( jaseň štíhly, jelša lapkavá, javor poľný, ktoré sú hojne zastúpené, ale rastie tu aj vzácna katalpa bignóniovitá, tis červený či platan javorolistý ).

Po chviľke sme sa dostali cestičkou okolo múra k starému kostolu. Z popisky sme sa dozvedeli pár informácii : kostol dala v roku 1640 postaviť feudálna majiteľka lednického panstva Zuzana Lórantffy - manželka Juraja Rákocziho I. Pod hlavnou loďou sa nachádzala kostolná hrobka.
V roku 1751 dal Jozef Matyašovský celý kostol prestavať. Bola zbúraná pôvodná drevená veža a postavená murovaná.
V intreriéri kostola bola okrem iného kazateľnica, svätý hrob, organ, krstiteľnica a hlavný oltár, nad ktorým bol umiestnený obraz archanjela Michala. Ten sa dnes spolu s bočnými oltármi nachádza v novom kostole sv. Michala, ktorý postavili začiatkom 20. storočia. Časť kamenného muriva bola zo starého kostola použitá pri stavbe nového. A práve preto je starý kostol zaujímavý - na okraji parku sa vypína len veža a za ňou sú ruiny lode niekdajšieho kostola.

Neďaleko od starého kostola sa nachádza náhrobok grófa Aspremonta ( 1757 - 1819 ), ktorý bol zakladateľom parku. Pomníček dala po otcovej smrti postaviť dcéra grófka Mária Erdody. Súsošie predstavuje ženu, ktorá sa opiera o urnu s vencom a malé dieťa (anjel ) držiace rodový erb. V hrobke by malo byť údajne len srdce, telo by malo byť pochované pri Čiernom mori.

Pokračovali sme ďalej parkom, prešli sme okolo detského ihriska, ktoré bolo od parku oplotené. Došli sme až k plotu, ktorý oddeloval park od kaštieľa a jeho blízkeho okolia, takže k nemu sme sa už nedostali. V areálu parku sa ale nachádzala popiska, ktorá nás oboznámila so stručnou históriou kaštieľa. V minulosti sme pri kaštieli už boli, takže nám moc nevadilo, že sme sa k nemu nedostali. Kaštieľ a park majú totiž dvoch vlastníkov. Park je vo vlastníctve obce a kaštieľ nejakej spoločnosti. Kaštieľ je najstaršou pamiatkou obce. Bol postavený v 2.polovici 16.st. pravdepodobne v renesančnom duchu majiteľom lednického panstva Štafanom Telekessym. V 18. st. došlo k barokovým úpravám, kedy bola v kaštieli vybudovaná kaplnka. V okolí vznikol pôsobivý anglický park. V kaštieli je vidieť aj prvky klasicizmu, dobre viditeľné na bohato zdobených vstupných dverách.

Od plota deliaceho park od kaštieľa sme sa vracali cez park naspäť. Dostali sme sa ku gotickej bráne s rotundovou strážnicou a dvoma strielňami. Vyznačuje sa lomeným oblúkom, príznačným pre obdobie jej vzniku, ktorý sa datuje do polovice 19. st. Na bráne boli v minulosti dva nápisy. Jeden bol v latinčine a druhý vo francúštine. Prvý v preklade znamenal : "Moc Ríma spočíva v cnostiach minulých hrdinov "a francúzsky nápis hlásal : " Neoplatí sa žiť, keď človek nemá dobrého priateľa. " Bohužiaľ ich umiestnenie a hodnovernosť nemožno overiť.

Od brány sme pokračovali chodníkom nad lúkou s mauzoleom. Nakoniec sme ešte v dolnej časti parku prešli kúsok okolo potoka. Toto miesto bolo ale tmavé a vlhké, tak sme sa vrátili.

Bola som so sestrou prekvapená aký pekný park sa skrýva neďaleko od nášho bydliska. Aj keď bol všedný deň, stretli sme tu možno 15 - 20 návštevníkov.