Lednické Rovné - pamätník letca pplk. Antona Vanka

Turistické cíle • Památník

pamatník letca, rodáka z obce • Fotografie (11) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (11 fotografií)

Anton Vanko

Pamatník bojovníka za slobodu

Vstoupit do fotogalerie (11 fotografií)

Obec Lednické Rovne si 7. mája 2018 spomenula slávnostným odhalením pamätníka na svojho rodáka Antona Vanka, letca pôsobiaceho v britskom kráľovskom RAF. Odhalenie pamätníka sa konalo pri príležitosti 100.výročia narodenia letca a symbolicky deň pred 8. májom, dňom kedy skončila druhá svetová vojna, ktorá priniesla veľa utrpenia a strát na ľudských životoch.

Anton Vanko sa narodil v rodine sedliaka, mal ďalších osem súrodencov. Po ukončení základnej školy sa vyučil za sklára a pracoval doma v sklárňach v Lednických Rovniach. Bol aktívnym skautom, vedel hrať aj na trúbke a klavíri, na krídlovke vo voľnom čase hrával aj na zábavach. Jeho najväčšia túžba bola stať sa letcom. Rodičia to najskôr považovali iba za jeho chlapčenské výmysly. Jeho sen sa začal postupne naplňať štúdiom v škole leteckého dorastu v Prostějove. Po ukončení školy pôsobil na letisku v Piešťanoch a následne v Trenčianskych Biskupiciach.

Začiatkom druhej svetovej vojny lietal ako kuriér medzi východným frontom a zázemím, on chcel ale priamo bojovať proti Nemcom. Relácie v rádiu Volá Londýn, v ktorej vyzdvihovali hrdinské činy letcov dobrovolníkov ho presvedčili natoľko, že rozmýšľal, ako by sa dalo odletieť na ,,Západ,,.

Príbeh vtedy mladého 25 ročného muža odhodlaného bojovať ako letec v britskom kráľovskom letectve RAF za slobodu sa začal v roku 1943 na letišti v Trenčianskych Biskupiciach, kde so štyrmi priateľmi, pilotmi uniesli opravené lietadlo Avia B - 71 slovenských vzdušných síl a vydali sa na ťažkú a nebezpečnú cestu cez Orient, Palestínu, Sýriu a Egypt do Veľkej Britránie.

Antonovi Vankovi sa jeho túžba bojovať za slobodu a ukončenie vojny splnila. Do Británie štastne dorazil a stal sa pilotom 312. československej stíhacej perute RAF a na lietadle Spitfire, jednomiestnom stíhacom lietadle, lietal a bojoval vo vzduchu proti nepriateľom. Trvalo to ale iba niečo viac ako rok, pribudol k mnohým, ktorým sa nepodarilo z boja vrátiť sa späť na svoje letisko. Zahynul 8. decembra 1944 v hodnosti rotmajster za nepriaznivého počasie na letisku Bradwell Bay počas štartu k operačnému boju, kde mal byť so svojím spitfirom ako doprovod zoskupenia bombardérov Lancaster s cieľom: vlakové nádražie v Duisburgu. K nešťastiu došlo zrážkou dvoch lietadiel, mal vtedy iba 26 rokov. Pochovali ho vo vojenskej časti cintorína RAF v Brookwoode neďaleko Londýna v hrobe číslo 20.D.12. Niekde som sa dočítal, že Anton Vanko pred odletom zo Slovenska priletel nad svoju obec Lednické Rovne, nad svojím rodným domom s lietadlom zakrúžil a s úsmevom svojej matke zhodil list na rozlúčku, ktorého záťažou bola kovová skrutka, išlo naozaj o poslednú rozlúčku, matka svojho syna vtedy videla naposledy.

Po vojne, v roku 1946 mu udelili Československý vojnový kríž in memoriam a v roku 1991 ho vtedajší minister národnej obrany ČSFR povýšil do hodnosti podplukovníka in memoriam.