Krkonoše - výlet Výrovka, Luční Bouda, Sněžka

Začali by sme na dôležitej turistickej križovatke v sedle Výrovka 1356 m.n.m. medzi Luční horou a Zadní planinou, kde sa stretavajú chodníky od Černej hory, z Pece pod Sněžkou, Špinderovho Mlynu, Sněžky alebo od Vrchlabí. V 18. storoči tu stál drevený prístrešok, ktorý používali hlavne počas zlého počasia financovia. Ten bol zbúraný a neskôr tu postavili ďalší prístrešok, ktorý už poskytoval aj občerstvenie a suveníry. Blízko miesta dnešnej chaty stála v minulosti Havlova bouda založená v roku 1926 a tiež vojenský zrub, ktorý slúžil pre potreby výcviku vojenských lyžiarských oddielov. Chata Výrovka bola s Havlovou boudou spojená krytou chodbou. V roku 1938 tu zriadili četnícku stanicu, počas 2. svetovej vojny v chate hospodarila rodina Bönschu, Výrovka i Havlová bouda patrili vtedy pod nemeckú vojenskú správu.

V roku 1946 vyhorela Havlova bouda, rýchlym zásahom hasičov sa podarilo zachrániť Výrovku. Osud ako Havlovu boudu Výrovku ale postihol už v roku 1947, kedy sa pomocník domovníka pokúšal ohňom rozohriať kúrenie a spôsobil požiar, pri ktorom Výrovka zhorela. V roku 1948 tu postavili novú provizórnu boudu s nocľahárňou o počte 30 lôžok. Dnešná chata, ktorá patrí KČT bola postavená v rokoch 1988 - 1990 podľa architekta Vokatého. Z rozcestníku u Výrovky sa vydáme po červenej turistickej značke, ktorá vedie po asfaltovej ceste k 1,5 km vzdialenému rozcestníku Kaplička. Za Výrovkou sa určite oplatí si z červenej odbočiť vľavo na výhliadku s drevenými info doskami.

V Lučním sedle 1510 m medzi Luční a Studniční horou je bývala kaplnka, ktorá je dnes Pamätníkom obetí hôr. Tento pamätník bol zriadený v roku 1957 v pôvodnej kaplnke, ktorá bola postavená ako pamiatka tragickej smrti Václava Rennera v roku 1798. Na drevených tabuliach sú udané mena a dátumy úmrtia obetí, sú tu umiestnené tiež údaje o tragických udalostiach. Jedno z najväčších nebezpečí v týchto horách tvoria lavíny, ktoré si za posledných 30 rokov vyžiadali približne 70 ľudských životov. Lavína zničila i bývalý symbolický cintorín v Obří bani.

Od kaplnky sa už schádza dole smerom k Luční boude, kde je asi na pol ceste umiestnený kríž ďalšej obete hôr, je to Rennerov kríž, ktorý pripomína tragickú smrť Jakuba Rennera v roku 1868, kedy zamrzol. Horský hotel Luční bouda stojí na priestornej Bíle louce 1410 m.n.m. pri ľavom brehu Bíleho Labe na svahu Luční a Studniční hory. Luční bouda v rôzných podobách existuje už od 17. storočía pri starej obchodnej ceste z Čiech do Slezska. V roku 1676 sa ako nájemca spomína Christoph Kraus, v roku 1778 sa ako držiteľ udáva J. H. Renner a v roku 1875 pristavuje V. Holmann ubytovne. Po roku 1886 ú držiteľmi bratia Bönschoví, ktorí boudu rozšírili a v roku 1914 už mala 120 izieb. 2. 10. 1938 vyhorela Luční bouda spoločne s neďalekou Rennerovou boudou, to sa stalo pri ústupe Nemcov. Majitelia dostali odstupné 13 milionov korún a obnovená bola v druhej vetovej vojne a slúžila ako výcvikové stredisko nacistických jednotiek. Koncom 2. svetovej vojny sa tu cvičili radistky Blitzmädel pre letectvo. 15. 5. 1945 boudu obsadila vojenská jednotka 4. pohraničného pluku pod vedením ppor. Jerie a desiatnika Macha. Po druhej svetovej vojne bol interier moderniovaný, V roku 1960 sa v okolí Luční boudy konal 1. celoštátny spartakiádny zimný zraz turistov, 2. zraz sa konal v roku 1976. V tej dobe chata patrila Československému zväzu telesnej výchovy, po roku 1990 do roku 1993 pripadla Klubu českých turistov. V následujúcich rokoch bouda chátrala, hrozila i jej demolícia. Po roku 2004 chatu odkúpila spoločnosť, ktorá ju dokázala pre turistov a milovníkov hôr opäť sprístupniť.

Z Luční boudy už vedie smerom k Sněžke modroznačená cesta kamenná a začínajú drevené lávky cez Úpske rašenilište. Toto rašelinište má rozlohu 72 ha a je najväčším rašelinišťom v Krkonošiach. Jeho mocnosť je niekde až 1,2 metra a voda z neho je odvádzaná do Úpy a menšie množstvo i do Bílyho Labe, sú to vlasne ich pramene. Úpske rašeniliská pripomínajú rašeniliska škandinávske, charakkteristická je mozajka jazierok, vyvýšených kopčekov a valov. Vegatáciu tvoria vlhkomilné rašelinné druhy, ako napríklad rašelinníky, ostrice alebo suchorýpy, okolie lemujú kosodreviny. Rašelinisko vzniklo predovšetkým postupným odumieraním rastliniek mechu rašeliníkov, lišajníkov, tráv, ostríc a iných v dobe pred 5000 - 6000 rokov. Už z týchto drevených laviek cez rašelinište sa Sněžka stále zväčšuje a o chvíľu sa už dostaneme k bývalým Obřim boudam, kde dnes našťastie stojí aspoň poľská chata. Bývala Horská bouda pod Sněžkou na okraji Úpske jámy bola postavená v roku 1847 kupcom Mittlöhnerom z Velké Úpy. Predtým tu v blízkosti stála i takzvaná Panská bouda, Herrenbaude, bolo to jednoducho zariadené drevené obydlie, v ktorom boli v polovici 17. storočia ubytovaní robotníci, ktorí na Sněžke stavali kaplnku sv. Vavřince. Bouda bola ešte po 2. svetovej vojne opravená, neskôr však pre zlú údržbu chátrala a v roku 1982 bola úplne zbúrana. Takže možnosť občerstviť sa ponúka vedľajšia poľská chata Sliezský dom - Dom Slaski schronisko. No, a kto si tu odpočinul, alebo sa posilnil, ostáva už zaverečný výstup do cieľa, ktorým je najvyššia hora Česka - Sněžka. Výstup vedie po kamennom chodníku, v určitých miestach je turista chránený zábradlím z reťazí. Kedže tu býva dosť veľká premávka, pri oddychu alebo ohľaduplnom pustení tých čo stúpajú hore je tu stále aj možnosť pekného rozhľadu. A konečnou odmenou je samozrejme pekný výhľad z dnešného výletu jednej z nádherných časti Krkonoš zo Sněžky, výhľadávaného výletného a rozhľadového bodu vo východnej časti Krkonôš na hraničnom hrebeni.

www.region-krkonose.cz