Banská Štiavnica - plastika na múre oproti Mestskému úradu

Turistické cíle • Ostatní

plastika • Fotografie (55) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (55 fotografií)

Plastika

erb Banskej Belej

Vstoupit do fotogalerie (55 fotografií)

Pri prechádzke jedného z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest Slovenska - Banskej Štiavnice návštevník objaví mnoho historických a technických pamiatok.

Upútať návštevníka tohto bývalého banského mesta dokáže napríkad aj nádherná plastika na starom múre oproti Mestskému úradu, neďaleko námestia sv.Trojice. Plastika, ktorá je dielom súčastného miestneho rodáka, akademického sochára Vladimíra Oravca. Znázorňuje legendu o vzniku Banskej Štiavnice a postupne ďalšie milníky v histórii mesta. Plastika sa postupne rozrástala, vždy počas Salamandrových dní na múre niečo pribudlo.
Mozajku dopĺňajú erby ďalších banských miest - Kremnice, Banskej Bystrice, Banskej Belej, Ľubietovej, Pukanca a Novej Bane.
Pokiaľ by sme si plastiku postupne prezreli v smere zľava, prvý je erb Kremnice. Následuju dvaja permoníci - baníci a nápis EX LABORE GLORIA. Ďalší dvaja baníci, alebo technici už pripomínajú vytyčovanie smeru podzemných chodieb k rudným žilám meračskými terčami. Dve plastiky tvári panovníkov pripomínaju udalosť cisárskej návštevy Habsburgovcov. František Lotrinský / manžel Márie Terézie /a Jozef II. sa prišli oboznámiť s technickými dielami odvážnych a geniálnych majstrov staviteľstva, baníctva a hutníctva. Jedným z mužov, ktorý je na plastike zobrazený bol Samuel Mikovíny 1686 - 1750. Ďalším je Matej Kornel Hell 1653 - 1743, banský strojmajster, konštrukter a vynálezca. Na nápise pod nákresom bankých strojoch sa dozvieme, že miestna banská technika patrila v 18. storočí medzi najpokrokovejšie na európskom kontinente.
Medzi dvoma jaštericami držiacimi zlato a striebro je nápis : Od začiatku 16. storočia do začiatku 20. storočia vzniklo v tunajšom kraji asi 60 vodných nádrží - tajchov. V polovici 18. storočia sa zásluhou Samuela Mikovíniho - autora komplexného vodohospodárského systému začala najvýznamnejšia etapa budovania tejto sústavy vzájomne prepojených tajchov, jarkov a štôlni privádzajúcich a zhromažďujúcich vodu, ktorú využívali na pohon banských zariadení. Banskoštiavnícke baníctvo sa stalo vzorom pre celý svet.

V plastike je znázornaná aj pamätná doska dlhoročného primátora mesta Ing. Mariana Lichtnera Csc. 1949 - 2007, ktorý sa zaslúžil aj o zápis svojho mesta do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
V plastike je následne znázornená aj kalvária, domy mesta a spomína sa rok 1762, kedy vtedajšia panovníčka Mária Terézia vydala nariadenie o zriadení školy pre praktické vyučovanie baníctva. Vznikla jediná banícka akadémia pre všetky krajiny monarchie, a to práve v Banskej Štiavnici, pretože tu ťažili a spracovávali rudy striebra a zlata a bane mali najdokonalejšie technické zariadenia. Stála sa známa v celej strednej Európe a viac ako 150 rokov bola banícka akadémia , prvá vysoká škola technického charakteru na svete, pýchou strieborného mesta.
Samozrejme táto panovcnica je v plastike tiež znázornená, pod ňou sú tu aj J. A. Scopoli, K. T. Delius, M. Poda a N. J. Jacouin.
Spomína sa aj na Gašpara Weindla, ktorý uskutočnil prvý podzemný banský odstrel na svete čiernym strelným prachom v Hornej Bieberovej štôlni.
Medzi dvoma jačtericami so zlatou rudou sa dá dozvedieť o povesti vzniku mesta, píše sa tu ,,Kedysi dávno pastier, ktorý pásol kravy na mieste dnešnej Banskej Štiavnice zbadal medzi kameňmi dve jašterice. Leskli sa, ako by boli posypané zlatým a strieborným prachom. Sledoval jašteričky a našiel kusy zlatej rudy." Z ďaleka začali prichádzať ľudia, otvorili bane a založili mesto.

Plastika na starom múre je naozaj pekné a zaujímave dielo, návštevník sa tu dozvie veľa zaujímavého z historie mesta.