výlet k Mohyle generála M. R. Štefánika na Bradle

Mohyla na Bradle je miestom posledného odpočinku Milana Rastislava Štefánika, narodeného 21.7.1880 v neďalekých Košariskách v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika. M.R.Štefánik bol generál, vedec, politik, vojak, tvorca a veliteľ česko - slovenských légii, muž, ktorý stál pri zrode našej novodobej štátnosti. Spolu s ním sú tu pochovaní dvaja z troch talianských letcov, s ktorými zahynul počas leteckého nešťastia blízko Bratislavy. K tejto události došlo 4. mája 1919 v Ivanke pri Bratislave, kedy sa lietadlo typu Caproni 450 náhle zrútilo. Lietadlo vyštartovalo z letiska Campoformido pri Udine, jeho posádku tvorili štyria členovia a cieľom ich letu bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Príčina havária lietadla sa dodnes nikdy neobjasnila, kolujú okolo nej dohady od zlého počasia, poruchy až po atentát.

Mohyla je umiestnená na hrebeni 543 metrov vysokého Bradla nad mestečkom Brezová pod Bradlom a obcou Košariská. Z mohyly sú nádherné výhľady do širokého okolitého kopaničiarského kraja. Mohyla je obložené travertínom, je dielom architekta Dušana Jurkoviča a architektonicki patrí k vysokému štandardu európskej monumentálnej tvorby. Hneď, ako sa Dušan Jurkovič dozvedel o smrti Milana Rastislava Štefánika, napadla ho myšlienka pochovať generála na Bradle, jeho obľubenom mieste, ktoré rád navštevoval a pozoroval z neho ďalekohľadom hviezdy. Podarilo sa mu prehovoriť Štefánikovu rodinu a potom už sám celý pohreb organizoval. Celý obrad prebiehal dva dni. Prvý deň v Bratislave, odkiaľ pozostatky letcov previezli vlakom do Brezovej pod Bradlom, kde ostatky uložili do dvoch kostolov podľa ich vierovyznania. Troch Talianov uložili do rímskokatolického a Štefánika do evanielického kostola. Na druhý deň sa konal pohreb. Telá pozostalých vynášali na Bradlo zo Štefánikovej rodnej obce Košariská na Bradlo. Tu už bolo pripravené miesto, kde všetkých štyroch uložili do pripraveného hrobu, ktorý mal tvar kríža. Boli prichystané tri veže zhotovené z dreva, čečiny a látky, ktoré už vtedy pripomínali približný tvar dnešnej mohyly. Pohreb sa konal 11. mája 1919 za účasti 30 tisíc ľudí. Štefánik spolu s troma talianskými letcami boli pochovaní na temene Bradla. Návrh na výstavbu mohyly na Bradle predložil Jurkovič v roku 1920. Začiatok výstavby mohyly musel byť ale niekoľkokrát z finančných dôvodov pozmenený. V roku 1921 vznikol Spolok pre výstavbu mohyly a začala sa zbierka pre uskutočnenie tohto projektu. Základný kameň pre jej výstavbu bol slávnostne položený 4. mája 1924 aj za účasti Štefánikovej matky. Samotná výstavba sa pre ešte pre nezozbierané množstvo financii nemohla ešte uskutočniť. S výstavbou sa začalo až 11. júla 1927 a po 280 pracovných dnoch, 20. septembra 1928 mohylu dokončili.

Mohyla je na základe v tvare obdĺžníka o rozmeroch 96 x 62 metrov, ďalej ju tvoria dve terasy, prvá terasa meria 93 x 62 metrov, druhá 45 x 32 metrov, nad ktorými sa vypína vlastná náhrobná stavba. Na každom rohu mohyly sa pnú do výšky štyry obelisky, ktoré sú vysoké 12 metrov. Celá mohyla je zhotovená z betónu a je obložená kvádrami z travertínu, ktoré pochádzajú z lomu zo Spišských Vlach. Odtiaľ ich už opracované na mieru doviezli do Brezovej pod Bradlom po železnici na 194 vagónoch.

Hrob generála Milana Rastislava Štefánika, talianského mechanika - strelca Gabriele Augustiho a seržanta Umberta Merliniho je umiestnený osem metrov pod tumbou. Telo tretieho poručíka Scotti Mancinelliho bolo ešte pred zahajením výstavby mohyly v roku 1921 na žiadosť rodiny exhumované a následne prevezené a pochované doma, v rodnom Taliansku.

V areály Mohyly Milana Rastislava Štefánika sa každoročne uskutočňujú spomienkove slávnosti a v predvečer výročia jeho tragickej smrti v ohniskových priestoroch v štyroch rohoch mohyly večer zapaľujú symbolické vatry.

Mohylu v roku 1968 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.

Potrebnej rozsiahlej rekonštrukcie sa dočkala ale až po zmene režimu, táto rekonštrukcia trvala skoro sedem rokov a ukončená bola 4. júla 1996. Ocenenie práce architekta Dušana Jurkoviča a významnosť Štefánikovej osobnosti bola v roku 2009 ocenená tým, že bola slávnostne zapísaná do zoznamu Europského kultúrneho dedičstva.

Na Bradlo sa dá dostať aj automobilom, asi po štyri kilometre dlhej ceste, na bicykli alebo po turisticky značenom chodníku. Pod vrcholom je menšie parkovisko a malý stánok, kde sa platí parkovné, ale keď si zakúpite čo len malý suvenír, parkovné platiť nemusíte. jeho výška je 0,60 €. Od parkoviska sa ide asi 200 m do kopca. Oddýchnuť si môžete na nových lavičkách. Tiež sa pri chodníku nachádzajú infopanely.

Pod parkoviskom asi 400 metrov je Chata Bradlo, ku ktorej sa schádza po betonových schodoch. Ide o 80 ročnú starenku, o ktorú sa stará pár nadšencov a podarilo sa im zaviesť celoročnú prevádzku. Okrem pitia si môžete objednať aj jedlo. V čase našej návštevy sa nás tu zišlo naraz veľa ľudí a preto sme si na jedlo počkali hodnú chvíľku, ale bolo chutné. Zatiaľ sme si pozreli chatku. V zadnej miestnosti boli veľké obrazy - fotografie z pohrebu gen. M.R. Štefánika a troch talianských letcov ako aj zo stavby mohyly.

Počasie počas našej návštevy Bradla bolo pekné počasie, takže sme si vychutnávali pohľad z vrchola mohyly. Uznali sme že ide o naozaj unikátne dielo, veď ho vytvoril najznámejší slovenský architekt. Dušan Jurkovič bol o 12 rokov starší od Štefánika, ale poznali sa. Jeden bol rodák z Košarísk a druhý z Brezovej pod Bradlom. Z oboch obcí je to na Bradlo kúsok.