Valašsko - výlet - Vsacká Tanečnice a Soláň

Výlet na Vsackou Tanečnici a Soláň som začal u chaty Valaška u samoty Hlavačky, odkiaľ som sa vydal po červenej značke okolo domku na okraji lesa, ktorý pripomína perníkovú chalúpku. Odtiaľ som pokračoval v stúpaní a dostal som sa na miesto Na Dílech. Tu je pekná Hospoda na Dílech a kaplnka, vedľa ktorej je rozcestník červenej a modrej turistickej značky. Cesta po modrej turistickej značke od chaty a kaplnky stúpa na Hažovské Díly 700 m. n. m. a ponúka krásne výhľady na Veřovické vrchy, Smrk, Vsetínske vrchy a hrebeň Radhoště. Trasa ďalej pokračuje pastvinami i vysokým lesom ku križovatke so žltou značkou a popod vrchom Herálky sa cesta postupne mení na lúky a les až ku križovatke ciest pod vrcholom Tanečnice.

Zalesnený vrch Tanečnice 912 m. n. m. je tiež nazývaný Vsacká Tanečnice sa nachádza na hlavnom hrebeni Vsetínskych vrchov. Je to najvyššia hora Valašské Bystřice a druhá najvyššia hora Vsetínskych vrchov. Na severnej strane má ešte dva nižšie vrcholy, takže sa jej tiež ešte hovorí i Troják. Na vrchole Vsackej Tanečnice je postavená malá kamenná pyramídka, vrcholová kniha a tabuľka s informáciou o kopci a povesti. Týchto povestí je niekoľko, podľa jednej smutnej ešte za starých časov žila stará matka so svojou krásnou dcérou, ktorá bola k svetu, rada sa bavila a nevynechala žiadnu tancovačku. Raz v zime sa v hospode na Čartáku konala tancovačka a chorľavá matka sa o svoju jedinú dcéru veľmi bála a nechcela ju tam pustiť. Tá ale i tak na zábavu utiekla a pretancovala tam celú noc. Ráno sa z Čartáku vracala veľkým snehom domov, ale tam už nedošla. Matka sa už svojej dcéry nikdy nedočkala, krátko na to aj ona zomrela. Až na jar, keď zišiel sneh, našli drevorubači telo tejto nešťastnej tanečnice. Pretože ju našli pod vrcholom tejto hory, ľudia ju nazvali Tanečnice. V minulosti bol kopec bez stromov a stála na ňom drevená rozhľadňa. Vrchol sa nachádza asi 200 metrov stúpania od turistického rozcestníku Vsacká Tanečnice rozcestí vo výške 900 m. n. m. U tohto rozcestníku je pomník pripomínajúci tragickú smrť ôsmych zajatých partizánov na blízkych samotách Šerhovny v roku 1944.

Od rozcestníku po červanej som ďalej pokračoval po úseku pokrytým väčšinou lesmi až k usadlosti pod názvom Čarták. Čarták je sedlo na hlavnom hrebeni Vsetínských vrchov asi 800 metrov západne od vrcholu Soláně, ktorým prechádza cesta z Velkých Karlovic do Rožnova pod Radhoštěm. Po roku 1831 tu četníci - Portáši mali svoju strážnu stanicu. V minulosti sa v hospudce na Čartáku schádzali i významní maliari, hudobní skladatelia a spisovatelia, ako napríklad Kobzáň, Podešva, Drda, Mahen, Schneiderka, Strnadel, Novák a Křička. Natačali sa tu filmy Zítra se bude tančit všude, Děvčina z Beskyd, Portáši, Advent. Je to miesto križovatky turistických ciest s pekným výhľadom. Čarták je miestom vhodným pre letnú a zimnú turistiku na bežkách. Pre zjazdové lyžovanie je tu vybudovaných niekoľko vlekov. Ubytovanie a občerstvenie sú k dispozícii, veď ide o rekreačné stredisko.

Susedom Čartáku je Soláň, holý vrch vysoký 861 m. n. m, ktorý je už od pradávna považovaný za jedno z najkrajších miest Valašska. Z vrcholu je krásny výhľad na Radhošť, Lysú horu, Kněhyně, Smrk a hrebeň Javorníkov, za dobrej vyditeľnosti je vidieť Jesenníky, Malú Fatru, Martinské hole a Súľovské skaly. Soláň je významnou rekreačnou oblasťou s mnohými chatami a súkromnými rekreačnými chalupami s možnosťou letnej i zimnej turistiky. Počas letnej sezóny je to križovatka turistických a cyklistických trás, v zime udržiavané trasy navštevujú bežkári a po upraných zjazdovkách si prídu na svoje lyžiari a snowbordisti. Soláň je preslávený i ako ,,valašský Olymp,, pretože vždy patril k vyhľadavanému miestu maliarov. Na južných svahoch Soláně bývali a dodnes bývajú, tvorili a tvoria maliari, ako napríklad Schneiderka, Kobzaň, Hofman, Podešva a tiež rezbár Žitník. Od roku 2006 je na Soláni otvorená Zvonica, ktorá je informačným centrom a galériou.

Takže výstupom na tento Valašský Olymp sa moja hrebeňová púť po týchto nádherných miestach skončila, zo Soléně som už pokračoval po hlavnej ceste smer Hutisko - Solanec, kde mi vyšlo ešte narýchlo v Hospode na Saláši jedno pivko a autobusom som sa dostal do Rožnova a odtiaľ pešo na Valašku.