Trnava - Bazilika minor sv. Mikuláša

Turistické cíle • Kostel

dóm sv. Mikuláša • Fotografie (25) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (25 fotografií)

priečelie kostola sv. Mikuláša

zadná časť kostola od mestských hradieb

Vstoupit do fotogalerie (25 fotografií)

Krajske mesto Trnava v západoslovenskom kraji je siedmym najväčším slovenským mestom. Toto mesto je mi dôverne známe z čias štúdii, navštevujem ho rada občas aj dnes, so sestrou si vieme spraviť malý výlet spojený s nejakým nákupom.

Trnava patrila v minulosti k jednému z najdôležitejších centier slovenskej rímskokatolíchej cirkvi. V meste sa nachádza množstvo kostolov, mesto preto dostalo prezývku ,,Slovenský alebo Malý Rím,,.

Počas jednej z návštev ,,Malého Ríma,, som si pozrela exteriér aj interiér jedného z trnavských kostolov. Jednou z najvýraznejších pamiatok mesta je totiž rímskokatolícka bazilika minor a farský kostol sv. Mikuláša, patróna obchodníkov. Nazývaný je aj Dóm sv. Mikuláša. Bazilika Sv. Mikuláša je postavená v centre mesta, na mieste niekdajšieho stredovekého trhoviska, dnešného námestia sv. Mikuláša. Stará obchodná cesta vtedy viedla z Česka cez Jablonický priesmykom a mesto Trnavu k Dunaju a na Balkán.

Stavbu dokončili v roku 1421 na mieste, kde stál už niekedy v 11. storočí románsky kostol. S výstavbou tohto kostola v gotickom štýle začali v roku 1380, išlo o pôvodný trojloďový kostol s hlavnou a dvoma bočnými loďami. V rokoch 1618 - 1630 kostol rozšírili o bočné barokové kaplnky. V rokoch 1739 - 1741 ku kostolu pristavili kaplnku Panny Márie Trnavskej. V hlavnom priečeli kostola sú dve veže, pôvodne mal iba jednu. Druhú vežu kostola pristavali počas rozsiahlych opráv v rokoch 1562 - 1567. Kostol bol v rokoch 1543 - 1820 katedrálnym metropilitným chrámom Ostrihomskej arcidiecézy. V roku 1918 sa stál opäť katedrálnym chrámom až do roku 1977. 24. októbra 2008 mu bol pápežom Benediktom XVI. udelený titul basilika minor.

Severná veža bola približne o jednu tretinu nižšia, k zmene došlo po veľkom požiari v roku 1676, kedy ju dostavali do výšky južnej veže. Dnes sú v južnej veži osadené tri zvony, zvon sv. Mikuláša má byť najväčším zvonom v Európe, ďalšie dva zvony sú sv. Barbory a sv. Štefana.

Dĺžka kostola je 60 metrov, šírka 31 metrov, výška hlavnej lode je 18 metrov. Z južnej strany kostola bol v roku 2010 sprístupnený najväčší archeologický objav posledných rokov - románsky karner z 11. storočia.

Kostol má viac kaplniek, pod vežou sú dve. Pod južnou vežou je to kaplnka Božského Srdca Ježišovho, pod severnou vežou kaplnka Sv. Michala archanjela. V južnej strane lode sú kaplnky Božieho tela, sv. Jána Krstiteľa a sv. Doroty. V severnej časti lode sú kaplnky sv. Jána Nepomuckého, Panny Márie Trnavskej, Svätáho kríža a sv. Alžbety.

Barokovú kaplnku Panny Márie Trnavskej nechal postaviť arcibiskup Imrich Esterházi, nachádza sa v nej obraz Panny Márie Trnavskej, ktorý počas obdobia tureckých nájazdov rodil slzy.

Hlavná loď kostola je zaklenutá štyrmi klenbovými poliami, bočné lode sú podobne zaklenuté. Hlavný oltár je z roku 1814, sú nad ním vitráže s rôznými motívami. Nástenné maľby hlavnej lode kostola sú zo začiatku 20. storočia. V predsieni kostola sa dodnes zachovali pôvodné gotické nástenne maľby - fresky z 15. storočia. Kostol má dva organy, na chóre je to veľký Riererov organ zo začiatku 20. storočia. Hrával na ňom aj známy trnavský skladateľ Mikuláš Schneider - Trnavský. Menší organ je z roku 1783, ide o najstarší trnavský organ, je dielom známeho staviteľa Valentina Arnolda.

Bazilika sv. Mikuláša sa vďaka milostivému obrazu Panny Márie Trnavskej stala významným pútnickym miestom. V roku 2008 bol kostol vyhlásený za Mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy.

Farský Dóm, baziliku minor spravcuje farnosť Trnava - svätého Mikuláša, patrí pod trnavský dekanát a trnavskú arcidiecézu.

Pravidelné bohoslužby sa v kostole ponávajú v pondelok, utorok, stredu, vo štvrtok, v piatok o 16:00 hod. a 18:30 hod., v sobotu o 10:00 hod a 18:30 hod., v nedeľu o 7:30 hod a o 9:00 hod..

Úcta k Milosrdenstvu obrazu Panny Márie Trnavskej sa prejavuje vo forme 9 dní trvajúcej pobožnosti, ktorá sa pravidelne konáva v dňoch 13. -21. novembra.