Trenčín - Galéria Miloša Alexandra Bazovského

Turistické cíle • Drobné památky

Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne • Fotografie (69) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (69 fotografií)

slovenské dedinky - z diela M.A.Bazovského

vstup do budovy

Vstoupit do fotogalerie (69 fotografií)

Mesto Trenčín má od roku 1969 Galériu M.A.Bazovského, ktorá vznikla rok po jeho smrti. V Trenčíne totiž maliar strávil posledné roky svojho života. Prvým sídlom galérie bol ronobarokový kláštorný komplex postavený v rokoch 1653 - 1662 na Mierovom námestí, kde galéria fungovala do roku 2001. V tom istom roku sa presťahovala do novozreštaurovaného domu na Palackého ulici 27.

Budovu dnešnej galérie dal v 80.rokoch 19. storočia postaviť podžupan Maršovský. Išlo o palácovú pseudobarokovú stavbu. Budova je trojkrídlová, dvojpodlažná, podpivničená. Uličné krídlo má reprezentačne riešený vstup a prejazd v strede dispozície. V objekte sa zachovalo množstvo architektonických detailov ( okenné a dverové výplne, štukové nástropné zrkadlá, architektonická úprava prejazdu a čelná fasáda s erbom ). Stavba v roku 1881 ešte nestála, ale už v roku 1884 ju kúpil už spomínaný Eugen Maršovský s manželkou. Pôvodne išlo o židovský obytný dom s deviatimi nájomnými bytmi. V roku 1888 pristavali k budove sklad a miesto pre koče a maštaľ. V roku 1945 štát uvalil na budovu národnú správu a od roku 1965 je vlastníkom štát, ktorý ju dal do správy Východnej dráhy Bratislava. Posledná organizácia, ktorá tu sídlila bolo Stredné odborné učilište železničné, ktoré využívalo ubytovacie kapacity budovy. Od roku 1996 sa dom rekonštruoval práve pre potreby Galérie M.A. Bazovského.

Miloš Alexander Bazovský ( 1899 Turany nad Váhom - 1968 Trenčín ) patrí k popredným osobnostiam slovenského moderného umenia. Galéria v Trenčíne má stálu expozíciu tohto maliara. Dnes je tu vystavovaných 54 diel z rôznych období, namaľovaných rôznymi technikami. V dvoch miestostiach sú vkusne, elegantne vystavené jeho obrazy. 47 obrazov bolo nanovo odjustovaných a prerámovaných. Hneď nám padlo do očí, že všetky obrazy majú rovnaké nové drevené rámy. Diela sú prezentované v tematických okruhoch typických pre Bazovského tvorbu ( slovenská krajina, zátišia, človek ). V zbierkach GMAB sa nachádza spolu 1190 diel Bazovského, ktoré sa budú v priestoroch galérie obmieňať. Výstavované obrazy Miloša Alexandra Bazovského sa nachádzajú v dvoch miestnostiach na prvom poschodí. V jednej z miestností ma zaujali aj lustre s bielymi guľami.

Z infopanela v galérii som si opísala čo povedal o svojej tvorbe sám M.A. Bazovský : "Obraz mi je vystihnutím pravdy. Všetko čo tu vidíte, to je do farieb a tvarov prenesená slovenská skutočnosť. Pot sedliackej roboty, bezútešnosť neprebudených duší, jesenné nálady našich vrchov a smutky našich osudov... Hľadám vo svojich obrazoch dušu motívu, jeho interiér..." M-A-B

Na tomto poschodí v čase našej návštevy bola umiestnená aj výstava Simulácia reality umelcov Ivety Tomanovej a Dušana Pacúcha. Tieto výstavné priestory s malými sochami od Ivety Tomanovej a obrazmi Dušana Pacúcha sa mame a sestre veľmi páčili. Sošky boli asi 30 centimetrové a vtipne predstavovali dnešných, najmä mladých ľudí - vždy s mobilom v ruke, pripravených spraviť si selfii kdekoľvek, mladé ženy s nákupnými taškami s oblečením, mladí ľudia, ktorí namiesto hlavy majú staré, už nepoužívané mobily. Veľmi vtipné boli čierne postavy fotografov, ktorí číhali na svoju "obeť" alebo množstvo sediacich figuriek, ktoré sú cez sociálne siete spojené s celým svetom. Obrazy boli tiež s aktuálnou tématikou, ktorou je koronavírus, ktorý nás oddeľuje od ľudí, uzatvára do bubliny. Na obrazoch je takmer vždy jedna postava. Aspoň takto sme videli výstavu my.

Z letáčika, ktorý bol priložený pri vstupe do priestorov výstavy som sa okrem iného dozvedela, že vystavované diela sú rozdelené do štyroch tématických celkov. Prvou, najaktuálnejšou a najnovšou témou autorov - manželov je strata slobody, voľného pohybu a až nútené odkázanie na online fungovanie v práci alebo vzdelávanie cez PC z dôvodu svetovej pandémie. Koronavírus nás uzavrel do bublín, medzi štyri steny, vytvoril medzi nami bariéry a vzdialil nás od seba.

V ďalšej miestosti je opäť aktuálna téma - zahľadenie sa do seba, upriamenie sa na dokonalú sebarealizáciu na sociálnych sieťach a nevšímavosť si reálnych krás, ktoré nás obklopujú. Zaujímaví sú aj paparaci striehnucí na svoju korysť s drahými fotoaparátmi.

Treťou témou je manipulácia ľudí cez sociálne siete, vznikajúca kyberšikana, trollovia a šírenie hoaxov.

Posledným tématickym celkom je boj za ľudské práva, presadzovanie rodovej rovnosti, šikana národnostných menšín.

Autormi tejto zaujímavej výstavy sú Dušan Palúch ( 1954 Martin ), ktorý sa venuje najmä hĺbkotlalčeným grafickým technikám ( mezzotinta, rytina, lept a suchá ihla ) a jeho manželka Iveta Tomanová ( 1961 Trenčianske Teplice ), ktoré študovala oddelenie scénického kostýmu. Vo svojej tvorbe spája dve profesie - módny dizajn a figurálne komorné sochárstvo. Pôsobia hlavne v zahraničí, ich diela sú súčasťou významných svetových zbierok. Na Slovensku vystavovali v roku 1992 a potom po dlhej odmlke až v roku 2018 v Galérii J. Koniarka v Trnave.

Som rada, že sme sa s ich tvorbou mohli stretnúť na tejto výstave aj my.

Na druhom poschodí prebieha v súčasnosti výstava Sám naprieč sebou. Ide o tvorbu mladého výtvarníka Vlada Vakova ( 1986 ), ktorý sa narodil a žije v neďalekej Považskej Bystrici. Mňa najviac zo všetkých vystavovaných diel zaujala práve táto expozícia. Okrem maľby, kresby, koláže, denníkových záznamov sa autor venuje aj hudbe a poézii, za ktorú získal viaceré ocenenia. Najviac sa nám páčili obrazy s čerešničkami a zaujímavé sú aj vystavované denníky s náčrtkami, ktoré si môže návštevník aj prelistovať.

Na prízemí prebieha výstava Ilustrácie. Vystavené sú rôzne obrazy rôznych autoriek ( aspoň ja som videla len mená žien ) a tiež vystavené knižky s týmito ilustráciami.

V suteréne sú momentálne dve výstavy - jedna od mladej výtvarníčky Kristíny Mičovej, má názov Éter naplním po okraj svojou prítomnosťou a jej spojení s prírodou. Výstava je obohatená o premietanie.
V ďalšej miestosti sa tiež premieta a to film vytvorený z kreslených, pohybujúcich sa figuriek a predmetov. Autorkou je Daniela Krajčová a dielo má názov Ďalekohmat. Mladá žena zo Somálska tu rozpráva svoj príbeh ako si hlavne cez malého syna zvyká na život v novej vlasti, spomína tiež na mamu a súrodencov v ďalekej domovine. Ako som sa dočítala dielo je vytvorené kresbou tušom na látku, postavy a objekty sú vystrihnuté a rozpohybované technikou stopmotion. V nahrávke je použitý symbol dlhej ruky, ktorý je tam viditeľný a nápadný, predstavuje puto k dieťaťu, rodine či priateľom. Dva svety utečenky sú rozlíšené aj farebne. - jej spomienky na detstvo, rodinu, hlavne mamu, ktorá sa o deti starala sama, sú vyobrazené čierno-bielo a všetko pre ňu nové a cudzie je zobrazené farebne.

Musím povedať, že ma veľmi prekvapilo všetkých šesť výstav a klobúk dole pred ich autormi ako aj organizátormi výstav. Veľmi sa mi v galérii páčilo. Bola som tu už aj pred pár rokmi, ale teraz som bola naozaj nadšená.