Pečeňady - Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a bývalý kláštor

Turistické cíle • Kostel

kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a bývalý kláštor • Fotografie (21) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (21 fotografií)

čiastočne predsunutá veža

kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

Vstoupit do fotogalerie (21 fotografií)

Pečeňady sú obcou v regióne Dolné Považie, v okrese Piešťany. Majú približne 560 obyvateľov.

Hlavnou sakrálnou pamiatkou Pečeňad, obce staršej viac ako 800 rokov je secesný rímskokatolický kostol zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Kostol nechala v roku 1896 postaviť miestna grófka Ľudovíta Užovičová-Blundellová. Dovtedy sa bohoslužby konávali v domácej kaplnke budovy kaštieľa. K výstavbe nového kostola finančne prispeli okrem obyvateľov Pečeňad aj občania z Peťovej.
Slávnostné vysvätenie lode kostola, vtedy ešte bez veže sa konalo poslednú októbrovu nedeľu roku 1899, bolo to vo sviatok Krista Kráľa.

Vežu a chór ku kostolu pristavili v novom storočí, v roku 1904. Veža kostola má hranolovitý tvar, je vstavaná, má dve kruhovité okná a sú v nej tri zvony. Strechu má ihlanovitú, ako krytinu použili plech.

Vchod do kostola je v priečelí, po jeho stranách sú dve kruhové okná. Nad vchodom je trojuholníkový štít s pamätnou doskou z čierneho mramora. Nad týmto štítom je jedno kruhové okno slúžiace na presvietenie chóru, po stranách sú dva výklenky so sochami svätých. Loď kostola je obdĺžníkového tvaru so sieňovým priestorom zaklenutým zrkadlovou klenbou s rímsou. Zprava je vchod do sakristie, z ľavej strany má štyri okná. Zo sakristie sa vchádza aj do objektu bývalého kláštora. Po stranách lode sú umiestnené sochy Sedembolestnej Panny Márie a svätej Terezky Ježišovej.

Oltár zdobí uprostred vyrezávanej vežičkovej architektúry socha Božského Srdca Ježišovho a sochy anjelov a pozlatený nápis UHS. Strop nad oltárom zdobia nástenné maľby Krista Kráľa s krížom v ruku a anjelmi.
Chór je umiestnený nad vchodom do kostola, podopierajú ho dva piliere - stĺpy, sú na nich umiestnené sochy sv. Ignáca z Loyoly a sv. Jozefa. Pod chórusom je socha Lurdskej Panny Márie a spovednica.

Kostol je filiálnym kostolom fary vo Veľkých Kostoľanoch. Je postavený v centre obce, pozrela som si iba jeho exteriér.

Ako som už spomenula zo sakristie sa vchádza aj do bývalého kláštora, ktorý dala tiež postaviť grófka Ľudovíta Užovičová-Blundellová. Bolo to v roku 1898 po náhlej smrti brata Pavla Užoviča. Rozhodla sa, ako jediná dedička rodu Užovičovcov, založiť kláštor ako pamiatku na svojho brata. Kláštor mal slúžiť ľudu obce. Budova kláštora pozostávala zo siedmich izieb, kuchyne, komory a besiedky. Kláštor začali stavať hneď po pohrebe jej brata a hotový bol v novembri 1899.

Grófka požiadala moravskú provinciu sestier svätého Kríža o sestry, ktoré by sa starali o deti a mládež. Sestry z Moravy sem prišli 6. novembra 1899. Kláštor vydržiavali grófka ako zakladateľka, potom jej nástupca, ako aj obyvatelia štedrými milodarmi.
Sestry svätého Kríža v Pečeňadoch sa venovali predovšetkým pedagogickej činnosti. Mali veľký vplyv na náboženskú výchovu mládeže i obyvateľov obce. Roku 1902 v obci začali hrať divadlo a do roku 1931 nacvičili 31 divadelných hier. Kostol bol tiež zverený do starostlivosti sestier a založili tiež chrámový spevokol. Sestry bezplatne poskytovali obyvateľom aj prvú pomoc a starostlivosť o chorých. Boli veľkým prínosom pre obyvateľov Pečeňad. Bohužiaľ Okresný národný výbor v januári 1950 zrušil kláštor v Pečeňadoch. V bývalom kláštore bol umiestnený Miestny národný výbor, materská škola a základná škola.

Dnes stojí pred obecným úradom, bývalým kláštorom socha Krista Kráľa, ktoré som bola postavená v roku 2016 pri príležitosti 800. výročia vzniku obce. Socha stojí na podstavci s nápisom :
Ježišu, Kráľu neba i zeme,
požehnaj svoj ľud pokojom.
Na stránke obce som sa dočítala : "Samotná socha je vyrobená z tvrdenej živice, zmiešaná múčnym mramorom a spodné steny sú vystlané sklenenými vláknami, čo dodáva soche vysokú pevnosť a odolnosť voči poškodeniu a poveternostným vplyvom".
Vedľa budovy sa nachádza vstup do parčíka, ktorý slúži k oddychu a tiež ako ihrisko pre deti zo škôlky a školy. Parčík je od ulice oddelený pekným plotom.