obec Strečno - pamiatky

Obec Strečno leží vo výške 360 m. n. m. na rozhraní turčianskej a žilinskej kotliny v mieste, kde rieka Váh preteká cez pohorie Malá Fatra. Má približne 2550 obyvateľov, patrí do okresu Žilina a je dôležitý dopravný uzol.

Prvá zmienka o obci je z roku 1321, ale žilo sa tu už oveľa skôr. Našli sa tu stopy o pobyte človeka už z počiatku nášho storočia, slovanské hradisko tu stálo už v 9. storočí. Obyvateľstvo sa tu v minulosti zaoberalo prevážne poľnohospodárstvom, spracovaním dreva, pltníctvom a lovom rýb, obec má preto i vo svojom erbe znázornenú rybku.

V minulosti v Strečne stávala mýtnica, vyberalo sa tu mýto od prechádzajúcich obchodníkov. Od roku 1848 patrilo Strečno k strečnianskému panstvu.

Počas II. svetovej vojny prebiehali v strečnianskej úžine ťažké boje medzi účastníkmi SNP a nemeckými jednotkami. Do týchto bojov sa okrem slovenských a sovietskych partizánov zapojilo i 155 Francúzov, ktorých viedol kapitán Georgesa de Lannuriena. Na ich počesť a za ich statočnosť v roku 1956 na vrchu Zvonica odhalili pamätník.

Strečno je obľubené vďaka svojej polohy, je vstupnou bránou do strečnianskej úžiny, v ktorej rieka Váh rozdeľuje Malú Fatru na dve časti. Táto poloha bola i dôvodom pre postavenie dvoch hradov. Zo Starhradu je dnes už iba zrúcanina, druhý hrad Strečno sa vypína na vápencovom brale vo výške viac ako sto metrov nad cestou 1. triedy, ktorá spája Žilinu s Martinom. Tento hrad je akýmsi strážcom tejto dôležitej dopravnej tepny.

V minulosti sa tu pretekajúca rieka Váh používala okrem lovu rýb i na splavovanie pltí. Dnes sa táto tradícia obnovila, ale už len ako atrakcia pre turistov. Pltníci, ktorí v dávnych dobách splavovali Váh, mali najväčší strach z miesta, kde skaly Margita a Besna vytvárali na toku rieky mohuthé výry a mnoho pltníkov v nich prišlo o život. Tieto skaly boli počas II. svetovej vojny odstránené, ale i napriek tomu pri splavovaní tejto časti Váhu musia vodáci zvýšiť svoju opatrnosť. U Strečna rieka počas tisíciek rokov vytvorila do podložia zárez, ktorým je dnes nádherný Domašínsky meander a za Strečnom je pred mestom Žilina je postavené vodné dielo Žilina. V tomto úseku sú po oboch stranách Váhu postavené vyasfaltované cyklochodníky.

Kostol sv. Žofie rímskej v obci stál od roku 1789 na brehu rieky Váh, bol to malý, jednoduchý kostolík z dreva, ktorý pre svoj stavebný materál nebol bezpečný pred ohňom a i jeho poloha ho nechránila pred povodňami a preto sa rozhodli postaviť nový murovaný kostol na bezpečnom mieste. Tento kostol postavili v roku 1847 a pri vchode do kostola v ramčeku uložili i pamätnú listinu. Kostol mal na veži umiestnené i slnečné hodiny, tie sa ale vplyvom poveternostných podmienok poškodili. Pred kostolom je kamenná hrobka a misijný kríž z roku 1926. Dva pôvodné zvony kostola sa použili počas I. svetovej vojny na výrobu zbraní, v roku 1926 tu umiestnili zvony nové. V roku 1923 prebiehalo vymaľovanie kostola, tieto práce previedol maliar Arpád Juhasi z Nitry, na maľbe klenby pracoval Andrej Ševašši z Budapešti. V kostole je od roku 1990 zhotovený pohyblivý betlém, ktorý si môžete každoročne pozrieť počas vianočných sviatkov. Oba kostoly boli zasvätené sv. Žofii rímskej, a to hlavne po jej menovkyni Žofii Bosňakovej.

Žofia Bosňaková sa narodila v roku 1609 v Šuranoch ako uhorská šľachtičná. Ako 17 ročná sa vydala za baróna Michala SeránnyihoI ich manželstvo trvalo ale veľmi krátko, lebo v ten istý rok už jej muž zomrel. Jej druhý manžel bol neskorší palatín a pán strečnianskáho hradu František Vesselenyi. Po svadbe sa presťahovali do renesančného kaštieľa v obci Teplička nad Váhom. Život Žofie Bosnákovej sa vyznačoval štedrosťou a obetavosťou k svojím poddaným. Tí si ju veľmi vážili a mali ju v úcte. Zomrela v roku 1644, mladá, vo veku iba 35 rokov.

Hrad Strečno je postavený na 102 metrov vysokej skále v nadmorskej výške 440 metrov. Hrad postavili na prelome 13. až 14. storočia na starom základe pradepodobne slovanského hradiska. Archeologické nálezy dokazujú, že táto vyvýšenina bola obývaná už v dobe bronzovej a železnej. Hrad patril medzi kráľovské. Prvá zmienka o ňom je z roku 1316 a ako u iných považských hradoch i tu sa vyberalo mýto - obchodné clo. Založenie hradu sa pripisuje rodine Balašovcov, v rokoch 1444 - 1469 bol majetkom Pongracovcov, ktorí v tej dobe vlastnili i Starý hrad. V ďalších rokoch potom hrad rýchlo menil svojích majiteľov, bol to napríklad Pavol Kiniži, Ján Zápoľský, Mikuláš a Peter Kostkovci, Deršifiovci, Vesselenyi. Vesselenyi po smrti svojej manželky hradu nevenovel dostatočnú pozornosť a ten pustol. K oprave hradu došlo v roku 1654, zasklili sa okná, v drábskej izbe postavili nové kachle, na majeri pod hradom začali kopať studňu. Ďalej sa opravilo a postavilo niekoľko nových habanských pecí zo zelených a bielych kachlic.

V Podhradí stáli dva mlyny, jeden pri Váhu, kde bolo i prístavište pltí a druhý pri majeri. V majeri boli stajne, nová studňa, pivovar, rybník a dva ovocné sady a pri mýtnici stála prícestná krčma.

Hrad tvorili dve časti, horný a dolný. V dolnom hrade sa nachádzali stájne, zásobárne, sýpky a zbrojnica, bola tu štvorposchodová hradná veža, okrúhla bašta a dvojposchodový hradný palác. V jeho hornej časti mali kaplnku, klenotnicu, zásobárne a miestnosti pre ubytovanie. Miestnosti hradu vyhrievali habanskými pecami, v jedálni a v hradnej sále mali krby. V 17. storočí hrad poslúžil k ochrane Thokoliyho povstalcov a to malo následok, že na rozkaz Leopolda I. vojsko, ktoré viedol Michal Paull umiestnilo pod hrad výbušniny a po výbuchu mal hrad poškodené obvodové múry opevnenia, hradné budovy, strechy, okná, dvere a stal sa prakticky neobývateľným. Po týchto udalostiach sa strečnianské panstvo dostalo do rúk cisarských generálov bratov Lowenburgovcov, tí ale žili v kaštieli v Tepličke a o chátrajúci hrad sa už nestarali a stála sa z neho postupne ruina. Začiatkom 20. storočia ale došlo ku konzervácii múrov hradu a v rokoch 1978 - 1993 došlo k jeho veľkej rekonštrukcii. Podarilo sa túto pamiatku čiastočne zachrániť a v roku 1995 hrad otvorili pre verejnosť. Zaujmavosťou hradu je i napríklad studňa, ktorej hĺbka je 80 metrov.

V obci Strečno premáva cez rieku Váh i kompa, ktorá pomáha skrátenie cesty medzi Strečnom a Terchovou. Z Martina sa tadiaľto skráti cesta do Terchovej o 25 kilometrov, alebo zo Strečna sa nemusí ísť okľukou cez Žilinu.

Strečno je určite dobré miesto na návštevu, je tu toho dosť zaujímavého a jeho okolie ponúka možnosť turistických, alebo cyklovýletov do nádherného okolia.