obec Dolná Súča

Obec Dolná Súča leží v Trenčianskej kotline v podhorí Bielých Karpát. Obec má približne 3000 obyvateľov, patrí pod okres Trenčín a jej súčasťou sú i dve osady Polníky a Repákovci. Centrum obce sa nachádza v nadmorskej výške pridližne 260 metrov, jej najvyšším bodom je vápencové bralo Krasín s nadmorskou výškou 516 metrov nad morom. Tento vápencový masív, na ktorom v minulosti stál hrad je zapísaný do zoznamu území europského významu NATURA 2000.

Obec sa poprvykrát spomína v roku 1208. Neskôr v roku 1244 patrila komesovi Bogomirovi a pánstvu Súča, ktoré sa v 16. storočí pripojilo k pánstvu Trenčín. Trenčianské panstvo malo i dolnosučianský majer. Pestovalo sa tu obilie, choval dobytok a od polovice 18. storočia tu chovali i španielské ovce Merinos, z ktorých mali okrem mäsa, syra, koží i

vlnu, ktorú ďalej spracovavali a tkali z nej súkno pre vlastné použitie, ale i na predaj. Veľké zisky prinášalo i pivovarníctvo a pálenie liehu z raže. Obilie okrem pivovarníctva a výroby liehu spracuvávali i mlyny, v Dolnej Súči v roku 1766 ich bolo päť, pri jednom bola i píla. Mlynári boli ale aj zruční remeselníci. Pre panstvo v čase potreby pracovali i ako tesári, kolári, debnári a pomáhali stavať a opravovať mosty zničené povodňami.

Zmeny v obci nastali v roku 1848 zrušením poddanstva a tým i stáročných nútených prác na majetkoch zemepánnov.

Obec v minulosti postihovali i živelné pohromy. Boli to povodne v roku 1813, 1854 a v roku 1858 po prietrži v susednej obci Horná Súča veľká voda dorazila do obce a vzala so sebou tri nové mosty, poškodila domy pri rieke. Pri tomto nešťastí zahynuli i dve deti. Okrem vody postihli obec požiare. V roku 1887 počas silného vetra sa oheň neustále zväčšoval, zhorelo 16 domov a pálenica. O rok neskôr oheň zachvátil i osadu Poľníky na kopaniciach, najchudobnejším tu zhorelo deväť domov s potravinami, zvieratami i obilím. Veľký požiar bol v obci ešte v roku 1909 počas uskladňonania úrody do stodôl. Zhoreli skoro všetky stodoly a na druhý deň sa oheň opäť rozpútal a zhorelo veľa dalších obytných domov. V roku 1892 obec postihla i epidémia cholery, následky ktorej boli hrozné, zomrelo spolu 75 obyvateľov obce.

Vypuknutie 1. svetovej vojny sa tiež veľmi dotklo obyvateľov obce, museli narukovať všetci bojaschopní muži do 40 rokov. Títo vojaci slúžili u 171. trenčianského pluku a u 72. bratislavského pluku, v Taliansku, na Balkáne a v Haliči. Mnohí skončili v zajatí, utrpeli zranenia, boli do smrti invalidmi a domov sa ich nevrátilo živých až 71. Po rozpade Rakúsko- Uhorska za I. republiky život v obci nebol ľahký. Obyvatelia sa venovali poľhohospodárstvu, ovocinárstvu a na malých poliach sa snažili si dopestovať hlavné produkty. Druhá svetová vojna obyvateľom už nepriniesla toľko utrpenia ako prvá, ale aj počas nej v osade Repáky padli štyria partizáni a zastrelený bol i otec s dcérou za ich prechovávanie. Obec bez bojov oslobodili 30. apríla 1945 jednotky Rumunskej armády, lebo Nemci pred nimi rýchlo ustúpili smerom na Moravu.

Po vojne nastalo budovanie obce, výstavba ciest, základnej školy a iných potrebných objektov pre obec.

Erb obce v modrom štíte znázorňuje strieborný zlatolistý lipový strom rastúci na zlatom vŕšku. Po jeho bokoch sú zlaté nebeské telesa polmesiac a hviezda, pod nimi sú radlica a lemeš.

Najstaršou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol svätej Alžbety Uhorskej, o ktorom písomne doložené správy sú z polovice 16. storočia. Nie je presne známe, kedy bol kostol postavený, ale predpokladá sa, že bol postavený v roku 1527, kedy získal hrad Súča a k nemu patriace obce do zálohy nitrianský biskup Štefan II. Podmanický. Pôvodný kostol bol celý z dreva okrem murovaného sanktuária prednej časti oltára. Pri požiaru v roku 1754 kostol okrem jeho murovanej časti zhorel celý i s organom. O dva roky neskôr, v roku 1756 bol znova postavený a počas ďalších storočí podstúpil niekoľkokrát zmeny z barokového slohu klasisticickou úpravou. Kostol je zasvätený svätej Alžbete, kráľovnej Uhorska, ktorá bola dcérou Uhorského kráľa Ondreja II. a jeho ženy Gertrúdy. Alžbeta sa vydala už ako 13 ročná za durínske knieža Ľudovíta. Kostol je zaujímavý tým, že veža nie je vstavaná do kostola, ale je postavená vedľa, samostatne. V obci sú i tri kaplnky. Jedna kaplnka je zasvätená Panne Márii Lurdskej a bola postavená v roku 1897. Druhá kaplnka sa nachádza pred osadou Poľníky. Táto kaplnka je postavená z milodarov občanov a rodákov obce Dolná Súča a osady Polníky. Kaplnku Ružencovej Panny Márie 7. 9. 2010 slávnostne posvätil nemsovský dekan Antonín Košík. Na okraji námestíčka obce je i kamenná kaplnka, v ktorej je umiestnená socha sv. Jána Nepomuckého a vpravo vedľa neho socha Panny Márie.

Obec má aj svoje múzeum, slávnostne bolo otvorené v roku 1998. Na budove obecného úradu sú pamätné dosky obetí vojny a blízko kostola tiež dosky významných obyvateľov obce, ktoré sú umiestnené na budove starej školy. Na námestíčku je pekná nová informačná tabuľa, ktorá návštavnika zoznámi s obcou a rôznými zaujmavosťami.