Nemecko - Jever - Kostolné námestie - Am Kirchplatz

Historické námestie Am Kirchplatz v meste Jever leží v srdci starého mesta severozápadne blízko zámku Jever. Námestie má niekoľko pamiatok. Jednou z nich je renesančná radnica postavená v rokoch 1609 - 1610 počas vládnutia grófa Antona von Oldenburga. Steny radničnej sály v druhom poschodí budovy boli pokryté bohato zdobeným dreveným obložením. Toto obloženie zhotovil ľudový rezbár Hardt Fremers v rokoch 1614 - 1616. Obnova obloženia prebehla v roku 1965. Počas storočí radnica podstúpila niekoľkým rekonštrukciam, renesančná fasáda bola opravovaná v roku 1746. V roku 1965 bola radnica na pravej strane rozšírena o ďalšie miestnosti. V rokoch 1994 - 1995 bola opravená strecha a dolná časť radnice bola prestavaná a vytvorili sa ďalšie kancelárie a pomocné miesnosti. V suteréne Radnice sa nachádzajú krásne klenuté chodby pre umiestnenie vína. Pred vstupným schodiskom do radnice stoja dva kamenné stĺpy ukončené sochami levov. Na ľavej strane sa nachádza erb Oldenburgu, na pravej Jeveru.

Pred radnicou je umiestnená stará kamenná pumpa, jej spodná časť s nápisom je v tvare kocky, ďalej pokračuje kruhovým zdobeným stĺpom.

Námestie tvoria okolité historické budovy, je vydláždené tehlou a v jeho zelenej časti rastú stromy.

Dominantou námestia je ale určite veža - zvonica, ktorú je vidieť z diaľky. Jej silueta je znázornená aj ako symbol mesta Jever. Táto neogotická zvonica je vysoká 52,60 metra, je o 1,76 metra nižšia ako zámocká veža . Postavená je medzi kostolom a radnicou. V prízemí má veža silu stien 1,72 metra, postupne sa zužuje na 52 cm. Táto veža ale nemala od svojho začiatku túto výšku, rástla postupne rokmi. Prvou zvonicou bola drevená veža vzdialená asi 30 metrov od dnešnej veže. Stála v rokoch 1564 - 1877 na cintoríne, kde ešte dodnes z nej ostal vyčnievajúci kameň zo zeme. V roku 1876 bola postavená nová 20 metrov vysoká veža, pri ktorej stavbe bol problém s vyhlbením základu, z pôvodného 1,5 metra až na hĺbku 6 metrov pre piesčitý podklad. K poslednému zvyšovaniu veže došlo po architektonickej súťaži v roku 1902, kedy sa rozhodlo, že sa veža dostava do výšky 52,60 metra. Veža bola pod dohľadom architekta H. Bomhoffa z Westerlandu napriek búrkam a dažďu 1. novembra 1902 dokončená. Počas dvoch vojen bola medená strecha zdemontovaná, nahradená šindľom a použitá pre vojenské účely. Vežové hodiny sú zhotovené na všetky štyri svetové strany. Vo veži sú štyri zvony, z ktorých najznámejší je Maria Bell z roku 1461. Zvony okrem uctievania modlidieb, birmovania, krstu, uzatvárania manželstiev a pri poslednej ceste človeka k Bohu zvonia i večer, a to v lete o 22.00 a v zime 21.00. Je to ako signál pre občanov, že už je koniec dňa a nastal začiatok spánku.

Oproti zvonici je neskoro gotický kostol patriací protestantskej cirkvi, v ktorom sa nachádza i hrobka Edo Wiekmena. Pamätník Edovi Wiekmenovi bol postavený v rokoch 1561 - 1564. Hrobka prežila aj dva požiare v roku 1728 a 1959, zachránila ju pred nimi kamenná oddeľovacia stena. Táto stena bola počas rekonštrukcie v rokoch 1962 - 1964 nahradená sklenenou prepážkou, takže hrobka je dnes vidieť v otvaracej dobe kostola. Hrobka je z bieleho mramoru a sarkofágu zdobeného bohatými ornamentami, nad ktorým je drevený dvojpodlažný baldachýn. Dnes je tento kostol zaujímavý i svojou architektonickou históriou. Kostol v minulosti štyrikrát ničil požiar, a to v rokoch 1382, 1532, 1728 a v roku 1959. Prvý kostol na tomto mieste stál už pred viac ako 1000 rokmi, kedy ho postavili Anglo-saskí mnísi. Po poslednom požiari v roku 1959 bola k zachovanej časti kostola v roku 1964 pristavená nová modernejšia časť, ktorá jasne oddeľuje jeho historickú a novšiu časť. Táto budova bola postavená z betónu a skla podľa návrhu hannoverského architekta Dietera Oessterlena. Organ kostola je dielom nemeckého varhanára Alfreda Guide z roku 1966, jeho predošlý organ z roku 1956 zničil oheň. Úplne prvý organ, varhany z roku 1714 a veľkú časť kostola zničil požiar v roku 1728.

Mne sa táto historická časť mesta Jever páčila, ako i iné miesta tohto mesta piva a histórie.