Náučný chodník Malá a Veľká Skalka

Náučný chodník medzi Malou a Veľkou Skalkou bol otvorený 11. apríla 2013 a vznikol z iniciatívy neinvestičného fondu BEŇADIK, ktorý má vo svojom štatute ako hlavnú činnosť obnovu a rozvoj pútnického miesta Skalka. Ich partnerom cezhraničnej spolupráce na tomto projekte bola NADACE ORA ET LABORA z Rajhradu, ktorá sa už viac ako 19 rokov stará o benediktínsky kláštor v Rajhrade. Ich spoločný záujem je história a súčastnosť benediktínov. Výsledkom ich spoluráce je vybudovanie tohto náučného chodníka.

Náučný chodník je dlhý 2200 metrov, prevýšenie je 128 metrov. Sú na ňom dve vyhliadkové miesta, z ktorých sa ponúka pekný výhľad na časť Stredného Považia. Začiatok tohto chodníka (môže sa absolvovať i opačným smerom) je u kostolíka Malá Skalka. Je to pútnické miesto s dvojvežovým kostolíkom a kalváriou oproti za cestou. Kostolík bol postavený v románskom slohu a poprvykrát sa spomína v roku 1208. Bol zasvätený sv. Beňadikovi. V roku 1520 dal Juraj Turzo na jeho mieste vybudovať kaplnku, ktorú v roku 1745 jezuiti rozšírili do dnešnej podoby a pristavili k nej dve veže. Po odchode jezuitov toto posvätné miesto postupne pustlo. Po rekonštrukcii bol 13. februára 1921 kostol za účasti tridsaťtisíc pútnikov opäť posvätený nitrianským biskupom Karolom Kmeťkom. Druhá svetová vojna a zmena spoločenského režimu areálu Skalky moc neprospelo, až po zmene tohto režimu došlo vďaka snahe farníkom z okolia i pomoci zo zahraničia k jeho obnove.

Hlavná púť sa konáva na Skalke každý rok v sobotu a v nedeľu po 17. júli, kedy je sviatok sv. Andreja Svorada a Beňadika, ktorí sú i hlavnými patronmi Nitrianskej diecézy. Pred púťou na Skalke sa od roku 2007 koná i medzinárodné stretnutie umelcov Ore et Ars. Na tomto mieste u kostola je i začiatok náučného chodníka.

Takže odtiaľto z tohto miesta sa začína chodník smerom do protiľahlého kopca oproti kostola cez krížovú cestu - kalváriu. Prvá kalvária na tomto mieste bola postavená jezuitmi v roku 1676, bolo to v dobe, kedy pôsobili na neďalekom benediktínskom kláštore. Po odchode jezuitov z kláštora táto kalvária zanikla. Na tomto mieste nechal až v roku 1928 pater Branecký postaviť žulový kríž. Krížovú cestu, ktorú si pamätáme tu stála od roku 1990. Bola postavená vďaka snahe patera Prokopa a kňazov Omachela a Strapka na pôvodnom mieste. Tvorilo ju 14 drevených krížov s výjavmi, ktoré už boli časom značne vyblednuté. V roku 2012 bola z iniciatívy duchovných, veriacich a umelcov z trenčianského regionu postavená nová krížová cesta. Táto krížová cesta je umelecky stvárnena z pohľadu života sv. pustovníkov v 14 zastaveniach a troch krížov, ktoré sú vytvorené zo železobetónových blokov spojených s kombináciou ušľachilého kovu a skla. Dĺžka kalvárie je asi 250 metrov a prevýšenie 36 metrov.

Nad krížovou cestou je vľavo miesto, odkiaľ je výhľad na Trenčín a jeho hrad. Náučný chodník ďalej pokračuje lesom serpentínami k jeho druhému infopanelu, ktorý je venovaný živočíšstvu. K ďalšiemu infopanelu č. 3, ktorý je už na hrebeni treba ešte v kopci niekoľko metrov vyšľapať, je o rastlinstve a kvetene, ktoré sa nachádza na masíve Skalky. Z listnatých stromov sú to hlavne dub, hrab, javor, čerešňa vtáčia, jaseň. K ihličňanom patria smrek, smrekovec opadavý, borovica lesná. Z krovin tu rastie baza čierna, hloh, zob vtáči a vzácny klokoč perovitý. Po kmeňoch stromov je často vidieť stálozelený brečtan popínavý. Infopanel č. 4. je o geografii, je to i vyhliadkové miesto. Vyhliadka z tohto miesta nad Veľkou Skalkou ponúka pohľad na hrebeň Bielych Karpát, Vršatec, Opatovú, Trenčianskú Teplú a Nemšovú. Infopanel č. 5. Rajhrad sa venuje miestu klenotu z južnej Moravy, mikroregiónu Rajhradsko, ktoré je jedinečné svojou prírodnou krásou a kultúrne historickou pamiatkou - benediktínským kláštorom. Čislo 6. je panel geológia. Návštevník sa dozvie o flyšovom masíve Bielych Karpát Skalky. Nachádzajú sa tu rôzne krasové formy ako škrapy, závrty a jaskyne. Masív Skalky je prevažne porastený lesom, jeho odlesnená časť má pláninový charakter. Z tohto miesta sa už klesá dole smerom ku kláštoru,. V poslednom úseku dole sú v svahu zo železničných pražcov zhotovené schody, niekde vysoké i pol metra.

To už sme dole u kláštora Benediktínskoho opátstva. Na Skalke ho v roku 1224 založil nitrianský biskup Jakub I. na pamiatku pustovníkov sv. Andreja Svorada a Beňadika. Tomuto kláštoru sa pripisoval veľký význam, stal sa duchovným centrom Považia. Rozvoj kláštora narušil v roku 1241 vpád Tatarov, nevyhla sa mu ani husitská vojna v roku 1421. V roku 1528, v dobe, keď dobyl generál Katzianer Trenčianský hrad, rozohnal i benediktínov na Skalke. Dnes na kláštore prebiehajú rekonštrukčné práce, v lete je ale pre verejnosť prístupný, konajú sa tu bohoslužby a každý rok i stretnutie umelcov.

Je tu i možnosť pozrieť si Opatovskú jaskyňu dlhú 38 metrov.

Posledný úsek náučného chodníjka sa prechádza pod cestou v blízkosti najdlhšej slovenskej, 403 kilometrov dlhej rieky Váh, ktorý formoval údolie Trenčianskaj kotliny milióny rokov. Dá sa povedať, že táto rieka svojím tokom spája Tatry s Dunajom. Na tomto úseku pri brehu rieky je tiež niekoľko pekných miest. Okolo Váhu sa dostaneme k nádhernému miestu, k vápencovému bralu pod Malou Skalkou. Tento terén s obľubou využívajú i skalolezci, jeho obtiažnosť je 4 až 9+. Od brala sa svahom vystupuje ku kostolu, kde je koniec a začiatok trasy tohto naučného chodníka. Pokiaľ človek má cestu okolo tohto miesta, určite sa ho oplatí navštíviť, je tu veľa pekného a zaujímavho.