Milíčovice - Althanský hostinec

Turistické cíle • Dům, budova

parkovisko pri penzione a vstupná brána • Fotografie (32) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (32 fotografií)

pohľad od cesty

vstupá brána

Vstoupit do fotogalerie (32 fotografií)

Pokiaľ budete cestovať obcou Milíčovice, ktorá leží medzi Znojmom a Vranovem nad Dyjí, možno vás upúta u hlavnej cesty historická budova, ktorá je zároveň aj kultúrnou pamiatkou. Ide o Althanský hostinec. Nás táto historická budova počas cesty zaujala. Hneď sme v nej spoznali "náš hostinec", ktorý sme si ju vyhliadli na internete ako ubytovanie počas cesty na dovolenku do južných Čiech. Nie že by sa tá cesta zo Slovenska nedala zvládnuť ,,na jeden záťah,, dôvod bol bližšie si pozrieť Vranov nad Dyjí, Vranovskú priehradu, Bítov a niektoré ďalšie krásy tohto regiónu.

Althanský hostinec, ktorý je rodinným penziónom s reštauráciou, nechal postaviť Michal Antonín Althann ( 1716 - 1774), vtedajší vlastník Vranova. Otec mu zomrel, keď mal iba 6 rokov, jeho poručníkom sa stál sám cisár Karel VI, ktorý jeho výchovu pozorne sledoval a riadil až do jeho dospelosti. Vojenskú kariérou začal už v detstva, vo veku začiatku plnoletosti pôsobil v Lobkovickom pluku. Bol menovaný rytierom poľského rádu Bielej orlice, neskôr aj Maltézskym rytierom. Ako Maltézsky rytier bol povinný dodržiavať celibát, preto sa nikdy neoženil. Ako generál jazdy a veliteľ dragunského pluku č. 1 pôsobil až do konca svojho života. Finančne bol dobre založaný, od svojích 21 rokov už vlastnil majetok v hodnote asi milion zlatých, dom vo Viedni s veľkou záhradou, domy v Znojme. Vlastnil i Vranov, ten ale prenechal v správcovstve svojej matke až do jej smrti, po ktorej si ho vzal späť. Pochovaný je v zámockej hrobke vo Vranove nad Dyjí.

Penzion má pre návštevníkov k dispozícii 7 izieb s dvoma až piatimi lôžkami, s vlastnou sprchou a WC, zdarma je aj internetové pripojenie wifi. K stravovaniu a občerstveniu je k dispozícii reštaurácia s možnosťou výberu jedál z dennej i stálej ponuky. Reštaurácia slúži aj k usporiadaniu súkromných akcii, ako napríklad narodenín, svadieb, firemných akcii, smútočných hostín. Pri večeri sme našli na jednom zo stolov kroniku. Dozvedeli sme sa o pôvode hostinca, videli sme fotografie ako vyzeral hostinec, keď si ho majitelia kúpili, ako sa postupne zo zanedbanej stavby menil až na dnešnú podobu. Veľmi sa mi táto kronika páčila.

Pri penzione je parkovisko. Na dvore je postavený väčší altánok, kde sa dá občerstviť. Okolie ešte treba doupravovať. Myslím že majitelia rátajú aj s detským kútikom a kvetinovou úpravou. Vyzerá, že vo vedlajšej budove pribudnú ďalšie izby k ubytovaniu.

Pri pohľade na hostinec som si predstavila ako sa tu v dávnejších dobách zastavovali pocestní prichádzajúci na koňoch alebo kočoch. Kone nechali priviazané na mieste dnešného parkoviska a vstúpili do hostinca. Penzion leží pri ceste, za ním je lán poľa, tak aj toto mi umožňovalo pripadať si tu ako v dobách dávno minulých.