Kroměříž - Veľké námestie

Historické jadro mesta Kroměříž tvorí hlavne Veľké námestie s príľahlými ulicami a zámok s rozsiahlym parkom. Námestie bolo založené olomouckým biskupom Brunom zo Schauenburgu v druhej polovici 13. storočia ako trhovisko o rozlohe jedného hektára.

Najvýznamnejšou budovou na Veľkom námestí je renesančná mestská radnica na rohu Kováčskej ulice, ktorá je krásnou ukážkou mestskej renesančnej stavby. Prvá zmienka o Radnici pochádza z roku 1574, ale tá je ešte staršia, je vybudovaná v rokoch 1550 - 1611. Bola postavená vďaka olomouckého biskupa Františka z Dietrichštejna, čo pripomína aj pamätná doska, ktorá je osadená pod oknom druhého poschodia veže, píše sa na nej rok 1611. V roku 1643 počas švédského vpádu bola radnica vypálená, zhorel vtedy aj mestský archív. Pod radnicou sa v minulosti nachádzalo aj mestské väzenie. V roku 1610 v ňom bol väznený Jan Sarkander, farár z Uničova. Pôvodná jednoposchodová budova bola niekoľkokrát stavebne upravovaná, k jednej z nich došlo v roku 1668 za vlády Karla II. z Lichtenštejna, pripomína to erbová doska osadená na prízemí. V polovici 19. storočia bolo stavebne doplnené jej druhé poschodie, radničný balkón v priečelí a dvojramenné schodište. Postavená bola aj 40 metrov vysoká radničná veža s galériou, z nej hlásny vytruboval hodiny, naposledy pri pruskom vpáde v roku 1866. V roku 1691 tu umiestnili dvojitý hodinový ciferník, horný ciferník ukazuje hodiny, dolný minúty. Hlásny, ktorý mal vo veži byt, strážil mesto pred požiarom. Vo veži bol umiestnený zvon, ktorým sa denne dávalo znamenie, aby boli uzatvorené šenky. V roku 1963 prebehla renovacia Radnice, vo veži umiestnili ciferníky podobné pôvodným, otvorené bolo podloubí, kde v minulosti bývali malé krámky. Budova Radnice je dodnes sídlom Mestského zastupiteľstva a primátora.

Vľavo od veže je Turistické informačná centrum, IC. Informačné centrum poskytuje informácie o pamätihodnostiach a kultúrnom programe, dajú sa tu zaistiť rezervácie na prehliadky, ubytovanie a tiež možnosť zakúpenia suvenírov.

Dominantou námestia je barokový mariánsky stĺp Panny Marie, ktorý bol postavený ako hold vďaky po skončení morovej epidémii v roku 1680. Stĺp, na ktorom nad zdobenou hlavicou je umiestnená socha pozlatenej Panny Marie je na kamennom podstavci, jeho rohy sú zdobené sochami sv. Floriána, Václava, Rocha a Morica. Na štvorcovom podstavci sú medzi sochami umiestnené erby. Fontána blízko marianského stĺpa je z roku 1665. Nechal ju postaviť biskup Karel Lichtenstein a bola vybudovaná ako súčasť vodovodného systému mesta. V roku 1811 bola opravená.

Okolie námestia tvorí veľké množstvo pamätných meštianskych domov, spomeňme napríklad niektoré. Dom č. 38, v ktorom sa narodil maliar a grafik Max Švabinský je dnes Muzeum Kroměřížska. Je to renesančná budova s klenbami a portálom postavená v roku 1909 kardinálom Františkom z Dietrichsteinu. Vedľajší Regentský dom č. 39 vznikol spojením dvoch renesančných domov. Svoj názov získal podľa vrchného regenta všetkých biskupských panstiev a veliteľa pevnosti v Hukvaldách v 17. storočí Jana Mikulaše Reitra. Počas jeho rekonštrukcie v roku 1950 boli na jeho stenách odhalené sgrafity z konca 16. storočia. Dom č. 112 s barokovo klasicistnou fasádou bol v 17. storočí majetkom biskupského dvorného kapelníka Pavla Vejvanovského. Vedľa je dom č. 113 - tento Rožný dom bol najskôr dom hostinský, mal názov U černého orla, neskôr U zlatej koruny, ubytovávali sa v ňom cudzinci i šľachta. Neskôr bol aj poštou, v roku 1903 tu zriadili lekáreň U Anjela strážneho a po renovácii v roku 1965 je v jeho dolnej časti knihkupectvo. V dome č. 24 z druhej polovice 17. storočia je dnes hotel a pivovar. V dome č. 33, v takzvanom Obecnom dome, tiež nazývaný Generálhaus býval aj napríklad slávny generál Laudon z čias cisárovnej Marie Terezie. Keď by sme takto obchádzali námestie v tvare obdlžníka, v každom z týchto bývalých prevážne mešťanských domov je kus histórie, dnes slúžia aj iným účelom ako pôvodne, ale je dobre že sú udržiavané a ich rôzne fasády si môže návštevník pozrieť a poobdivovať.