Horná Mariková - Ráztoka

Ráztoka je osada obce Horná Mariková, kopaničiarskej obce asi 32 kilometrov severozápadne od mesta Považská Bystrica v závere Marikovskej doliny. Horná Mariková je samostatnou obcou od roku 1954. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1321, kedy Uhorský kráľ Karol Róbert daroval magistrovi Ondrejovi dediny v Marikovskej doline. Centrum obce dnes tvorí jej časť Modlatín.

Obec vznikala počas valašskej kolonizácie. Obyvateľstvo sa zaoberalo salašníctvom, poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, šindliarstvom a domácou výrobou drevenédo poľnohospodárskeho naradia, ako napríklad vidly a hrable a tiež kuchyňských náčiní - drevených lyžíc a naberačiek. Rozšírané bolo tiež drotárstvo, tkanie plátna, súkna, vyšívanie na predaj a výroba ľudovej klarinetovej píšťalky nazývanej ,,drček,,. po roku 1945 sa časť obyvateľstva odsťahovala na južné Slovensko a do českého pohraničia.

Časť obce Ráztoka je rekreačná oblasť, ktorá si zachovala vzácnu ľudovú architektúru, zrubové domy a drevený kostolík. Ráztoka je poslednou osadou Hornej Marikovej, hraničí už s Českou republikou v hlavnom hrebeni Javorníkov.

Lyžiarské stredisko SKI Ráztoka sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, ktorú tvoria dve samostatné časti, západná Javornícka a východná Beskydská. SKI Ráztoka leží v západnej Javorníckej časti, pri prameni Maríkovského potoka a pod Frňovským sedlom 916 m. n. m. V areáli SKI Ráztoka sa nachádzajú dva lyžiarské vleky, jeden je o dĺžke 700 metrov a prevýšením 170 metrov a jeho zjazdovka je vhodná pre stredne pokročilých lyžiarov, je osvetlená aj pre večerné lyžovanie. Kratší vlek má dĺžku 300 metrov, prevýšenie je 90 metrov a zjazdovka je určená pre začiatočníkov. Nadmorská výška dolnej časti zjazdovky je 630 m. n. m., horná časť je vo výške 800 m. n. m. Lyžiarský svah je počas nedostatku snehu umelo zasnežovaný, a u lyžiarov sa teší obľube.

Drevený kostolík Božského Srdca Ježišovho v Ráztoke je jediným dreveným v okrese Považská Bystrica. Je z roku 1950 a práce na jeho výstavbe sa začali v roku 1948.

V Ráztoke mali v minulosti v mieste zvanom Salaník zastrešenú zvoničku so zvonom, ktorý ale mali nezbedné deti hádzaním kameňov poškodiť. Gazda Slaník tento zničený zvon previezol na koňoch až do Trnavy, kde zvon znova preliali. Okolo roku 1870 postavili pre zvon drevenú zvonicu, v ktorej bol zvon až do prvej svetovej vojny, kedy ho chceli úrady zrekvírovať a pretaviť na kanón. To sa im ale nepodarilo, lebo už predtým ho obyvatelia zvesili a dobre ukryli. Táto zvonica z roku 1870 vydržala do roku 1949, ale už pre značne prehnité operné stĺpy a zlú strechu obyvatelia Ráztoky zvonicu rozobrali a rozhodli sa, že si postavia novú zvonicu alebo kaplnku.

Vo sviatok sv. Cyrila a Metoda ustanovili výbor pre postavenie stavby, rozdelili sa úlohy, kto má čo zabezpečiť. Plán na výstavbu tohto kostolíka zhotovil univerzitný profesor Dr. Alexander Knapo. Už v spomínanom roku 1948 sa teda tieto práce zahájili. Položili sa základy zrubovej stavby a o rok neskôr už stavbu dokončili a pokryli. V roku 1950 sa pokračovalo na dokončovaní interiéru, na vnútornej maľbe pracoval akademický maliar Otto Dolinger a povráva sa, že na maľbe nad vchodom do sakristie sú zobrazené skutočné postavy z tej doby z Ráztoky. Vnútormé práce boli teda v roku 1950 dokončené, chýbal ešte oltár a na ten obyvateľstvo vykonalo verejnú zbierku. Za zozbieraných 45 tisic korún obstarali oltár, ktorý dodalo chrámove družstvo z Pelhřimova na jar v roku 1951. Slávnostné vysvätenie tohto zrubového jednoloďového kostolíka s vežou sa konalo 23. septembra 1951 dekanom z Predmiera pod šírym nebom, hrála aj hudba a konala sa aj veľká procesia veriacích z Dolnomarikovskej farnosti.

Kostolík bol v dobe našej návštevy zatvorený, keďže má plné dvere, nevideli sme jeho interier. Ráztoku sme navštívili celá rodina, okrem vleku bez snehu a dreveného kostolíka sme sa tu ešte trocha poprechádzali. Zachovala sa tu pôvodná zrubová ľudová architektúra, domy sú tu skoro všetky pekné zrubové dreveničky, či už staršie, alebo novšie postavené, sú to prevážne rekreačné chalúpky a chatky. Pred jednou z takýchto dreveníc majú aj malý drevený altánok na drevených stĺpoch a okolie tvorí aj niekoľko vyrezavaných drevených sôch.

Drevená socha Žida, ktorý si drží v ruke asi mešec s peniazmi je pri prameni, ktorého názov je ,,voda u Žida,,. Tento prameň je pekne upravený a je zastrešený. S akou súvislosťou je spojený so Židom sa mi nepodarilo zistiť. Neďaledo vody u Žida, pokiaľ prejdete cez potok drevenou lávkou je nad kamenným múrom pod pekne zdobeným prístreškom socha Panny Márie.

Cestou domov z Rástoky sme sa ešte zastavili v centre obce Horná Mariková, v jej časti Modlatín. Tu sa nachádzy ďalšia kultúrna pamiatka. Ide o dominantu obce, farský rímskokatolícky kostol sv. Jana Nepomuckého. Kostol bol dokončený klasickom štýle v roku 1765 a v roku 1790 slávnostne zasvätený sv, Janovi Nepomuckému. V roku 1830 bol upravený a v rokoch 1925 - 1926 ho prestavali a rozšírili o novú loď a prístavbu. Interier kostola je v historizujúcom slohu z konca 19. a začiatku 20. storočia.