centrum obce Horná Súča

Obec Horná Súča je kopaničiarská obec v súčiansej doline na hornom toku potoka Súčianka. Leží v kotline pohoria Biele Karpaty asi 13 kilometrov sevozápadne od mesta Trenčín, na hranici s Českou republikou. Obec má približne 3 400 obyvateľov a patrí medzi najväčšie obce na strednom Považí.

Prvá zmienka o obci je v darovacej listine pre nitrianského biskupa z roku 1208, prvá zmienka o rozdelení Súče je z roku 1439, kedy sa spomína Veľká(Dolná) a Pustá (Horná) Súča. Najskôr patrila hradu Súča a od roku 1598 sa spomína ako súčasť trenčianského hradného panstva. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom, výrobou plátna, obchodom s drevom a salašníctvom. V roku 1720 sa v obci nachádzali tri mlyny, pivovar a pálenica, v roku 1790 postavili ďalšie tri mlyny, ale dodnes sa z toho nezachovalo nič. Obec poznačilo medzivojnové obdobie, kedy došlo k veľkému vysťahovaniu do zámoria. Známa bola i výroba papuč s vysokými pletenými sárami.

K obci patria i kopaničiarské osady Dolná Závrská, Dúbrava, Horná Závrská, Krásny Dub, Trnávka, Vlčí Vrch a ďalšie jednotlivé samoty. Vegetáciu územia chotára Horná Súča tvoria lesy, poľnohospodárske kultúry a lúčne spoločenstvá. Lesné porasty tvoria predovšetkým buk, smrek, dub a smrekovec opadavý.

V centre obce stojí jeho dominanta, rímskokatolícky kostol, pred ktorým je postavený kamenný kríž. Tento kríž je pamätník obetí prvej svetovej vojny v rokoch 1914 - 1918. Na bočných častiach dolnej časti tohto kríža sú vytesané mená týchto obetí. Vedľa kríža je umiestnený pamätník tým, ktorí položili svoje životy počas fašistickej okupácie v rokoch 1939 - 1945 v oslobodzovacom boji. Ich mená sú na čiernej mramorovej doske.

Tento priestor je aj námestie a park obce, ktoré je pomenované na počesť svojej najväčšej osobnosti, Michala Rešetku. Michal Rešetka sa narodil 2. septembra 1794 v obci Bobot. Po ukončení teologického štúdia v Nitre bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Rajci, Konskej a Dubnici nad Váhom. Od 15. júla 1834 sa stal farárom v Hornej Súči, kde pôsobil až do svojej smrti 9. mája 1854, a je tu i pochovaný. Jeho zásluhou došlo v obci k rozvoju školstva a gramotnosti, veď napríklad v roku 1829 zo 400 školopovinných detí ich chodilo do školy, ktorá bola v nevyhovujúcich priestoroch iba 66. V roku 1843 založil ako prvý na Slovensku ,,nedeľnú školu,,. Túto školu v nedeľné a sviatočné dni navštevovalo 70 - 80 žiakov. O dva roky neskôr, v roku 1845 za finančnej podpory trenčianského panstva si splnil svoj dávny sen. Bola totiž zriadená nová škola, ktorú začalo navštevovať 295 žiakov. Sám dokázal zaobstarať základný inventár školy, spolu s učiteľmi zhotovil postupy vyučovania a sám na tejto škole i denne učil. Usilovných žiakov odmeňoval knihami a modlitebnými knižkami. Vyše tridsať rokov svojho života venoval zbieraním slovenskej i inojazyčnej rukopisnej i tlačenej literatúry, túto jeho zbierku využívali čitateľia a záujemcovia zo širokého okolia. Jeho vzácna zbierka - knižnica sa stala majetkom Matice slovenskej po jej založení. Na námestí je na kamennom podstavci umiestnená jeho busta s menom.

Druhým kamenným krížom v obci je kríž z roku 1944, jeho nápis v dolnej časti už nie je dobre čitateľný. V jeho dolnej časti je plastika Panny Márie, hornú tvorí kríž.

Tretí kamenný kríž je z roku 1792, v jeho spodnej časti je postava ženy s krížom, alebo mečom, hornú časť tvorí kríž s ukrižovaným Kristom. Zaujímavosťou je, že všetky tieto tri kríže sú modrej farby.

Pri budove fary, za potokom oproti kostola, je malá Lurdská jaskyňa a vedľa je i drevevé súsošie Cyrila a Metoda. Erb obce, ktorý vznikol v roku 1993 znázorňuje v červenom štítu sv. Jána Nepomuckého na striebornom podstavci, v rukách drží zlatý kríž, okolo hlavy má päť zlatých hviezd. Po bokoch je strieborný mesiac a zlaté slnko.

Obec Horná Súča je ideálnym miestom na cyklovýlety do okolia, či na Šanov, Žitkovú, Nemšovú, Starý Hrozenkov, alebo napríklad Drietomu, v strede obce je cyklorozcestník. V obci sa každoročne konajú akcie, ako napríklad dožinky, obecný bál, festival dychových hudieb Okolo Súče, festival spevackých zborov a stretnutie Čechov a Slovákov na Peňažnej.