Bulharsko - Troyan - kláštor Najsvätejšej Matky Božej

Klášor Troyan, národná kultúrna pamiatka, Bulharsky Trojanski manastir je postavený v peknom údolí rieky Chermi Osam pod úpätím pohoria Stará planina asi 10 kilometrov južne od mesta Troyan.

Troyan je mesto v Lovečskej oblasti približne s necelými 22 000 obyvateľmi. Historia mesta sa spája s bohatou tradíciou výroby keramiky, dnes je táto ručne vyrabaná keramika suvenírom pre turistov a hlavne ,, Valšsko,, pozor, Troyan je známym výrobcom slivovice - rakie, získali domáce i medzinárodne ocenenie. Na jeseň, keď sa rakia páli, konáva sa tu aj festival. Tohto festivalu sme sa nezučastnili, pozreli sme si historický kláštor.

Pokiaľ ide o jeho veľkosť kláštora Troyan, je tretím najväčším kláštorným komplexom v Bulharsku a je miestom duchovnosti a umenia. Kláštor založili niekedy okolo roku 1600 podľa nie presne zhodujúcimi legendami mníchom, alebo dvoma mníchmi, pútnikmi z kláštornej komunity Athos.

Kláštor neskôr začali navštevovať tisícky mníchov a pútnikov, priťahovať ich tu mala zázračná kópia ikony Matky Krista z Hory Athos. Jedinečnosť tejto ikony, ktorej počiatok nie je známy, je v tom, že má tri ruky zhotovené zo striebra a má zázračné účinky.

V prvej polovici 18. storočia kláštor pomáhal aj bulharskému vzdelaniu, bola v ňom aj škola.

Rozsiahla rekonštrukcia kláštora sa začala v roku 1785 a pokračovala po dobu viac ako 30 rokov. Počas nej sa vybudovali aj dvoj a trojpodlažné obytné budovy tvoriace časť nádvoria kláštora, ktoré sa zachovali až dodnes.

Do areálu kláštora sa vstupuje cez kamennú bránu na kláštorné nádvorie s poschodovými obytnými budovami s drevenými pavlačami. Najvýznamnejšou pamiatkou kláštora je malý kostol Nanebovzatia Panny Marie s krížovou kopulou postavený z vápencových kameňov v rokoch 1835 - 1837 na mieste bývalého kostolíka z roku 1780. Oltárna vyrezávana stena kostola - ikonostas je z roku 1839 a je príkladom zručnosti rezbárov z rezbárskej školy z neďalekého mesta Tryavna. Fresky v kostole a kláštore maľovali v rokoch 1847 - 1849 bulharskí maliari, umelci Zahari Tograf a jeho brat Dimitar. Interiér kostola zdobia teda nádherné fresky, nástenné maľby biblických scien, obrazy svätcov, cárov, patriarchov. Práve práce, fresky týchto maliarov sú jedným z hlavným dôvodov, že kláštor je uznávaný ako klenot umenia.

Veža, zvonica v areály kláštora je z roku 1866, je päťpodlažná a v jej najvyššej časti sú umiestnené zvony. Je možnosť po drevených schodoch do poschodia, kde sú osadené zvony aj vystúpiť, cez okna je pekný výhľad na kláštor a do okolia. Kláštor počas vojny medzi Ruskom a Tureckom v rokoch 1877 - 1878 slúžil ako poľná nemocnica pre zranených ruských vojakov.

Pozrel som si aj kláštornú kostnicu, neviem, či v tej dobe žili tak malí ľudia, lebo vchod do tejto kostnice nie je asi väčší ako 150 centimetrov. Interier kostnice je tajomný, za mrežou sú úmiestnené ľudské lebky a kosti.

Okrem celoročných návštevníkov sa každoročne tisícky pútnikov v kláštore schádzajú 15. augusta, v deň oslavy patronky kostola.