Bojnice - kúpele

Kúpele BOJNICE sa nachádzajú v hornonitrianskej kotline vo výške 297 m. n. m. na úpätí Malej Magury a už svojou polohou, klímou a zložením termálnych vôd vytvárajú ideálne podmienky pre liečebné procesy, regeneráciu, relax a odpočinok. Ich väčšiu časť obkolesujú ihličnatá a listnaté lesy, ktoré spolu s termálnými prameňmi už roky vytváraju príjemnú harmóniu. Termálne pramene v Bojniciach sa spomínajú ako horúce žriedlo poprvykrát v listine kráľa Kolomana z roku 1113, ktorá je uložená v Zoborskom opátstve.

Ako kúpele sú Bojnice na písomnej správe z roku 1549 popisovanej Jurajom Werhnerom uvedené ako vodné nádrže s rozličnou teplotou vody. Je to z čias, keď bojnícke panstvo patrilo grófovi Alexovi Turzovi, ktorý sa zaujímal o využitie týchto termálnych prameňov. U jedného z prameňov nechal vybudovať z opracovaných kameňov bazén so schodišťom a lavičkami okolo. Tento bazén okrem majiteľa používali aj ostatná šľachta a jeho hostia. Turzo nechal vybudovať aj druhý, skromnejší bazén, ktorý mohli využívať jeho poddaní.

Kúpeľne budovy v Bojniciach sa začali stavať v 17. storočí za grófa Pavla Pállfiho. V roku 1671 sa uvádza, že pod jednou strechou bolo vtedy päť bazénov, jeden z kameňa a ostatné z dreva. V následujúcom storočí boli ale kúpele počas Rákoczyho povstania zničené. Majiteľ panstva gróf Ján Pállfi okrem prestavby a úpravy zámku v roku 1895 nechal zrekonštruovať a prestavať aj pôvodne kúpeľné budovy, vystavať nechal nové vaňové kúpele a dva bazény upravil na jeden pre obyvateľstvo. V kúpeľnej budove bolo pre návštevníkov 36 hosťovských izieb. Počas prvej svetovej vojny, na jar v roku 1914 kúpele upravilo vojsko na účely vojenskej nemocnice. Dediči Jána Pálffiho predali v roku 1938 kúpele spolu s majetkom zámku Bojnice firme Baťa. Rozvoj kúpeli ale prerušila druhá svetová vojna. Po vojne v roku 1948 štát vydal nariadenie o znárodnení kupeľov a tie sa stali súčasťou zdravotníctva.

Z mesta BOJNICE sa stalo kúpeľné mesto dňa 17. 6. 1959 a odvtedy poskytuje kúpeľnú starostlivosť nielen pre domácich, ale aj zahraničných pacientov. Základným prírodným liečivým zdrojom je Hydrouhličitanovo - síranová a vápenato - horečnatá termálna voda s teplotou od 28,6 °C do 52°C, ktorá vyviera z deviatich prameňov s výdatnosťou 34 l/s. Najvýdatnejší je prameň Jazero 11,5 l/s.

Liečia sa tu choroby pohybového ústrojenstva , reumatické choroby, zápalove i degeratívne ochorenia kĺbov a chrbtice, nervové choroby, ženské choroby, choroby z povolania a choroby obličiek a močových ciest. K liečebným procedúram patria balneoterapia, liečebná telesná výchova, teploliečba, elektroliečba, svetloliečba a kysliková terapia. Ubytovanie je zabezpečené vo viacerých liečebných domoch, sú to Lysec, Mier, Baník, Slávia, Tribeč, Zobor, Kľak, Villa Gabriela a Lux. Kúpele majú ideálne klimatické podmienky.

Súčasťou kúpeľnej liečby je i terenná liečba, ktorá je veľmi atraktívna a môžu ju absolvovať pacienti i turisti v rozsiahlom kúpeľnom parku , ktorý patrí k najstarším na Slovensku.

Bojnice sme navštívili niekoľkokrát, hlavne keď boli deti malé. To bola hlavne Zoo a zámok, kúpele a kúpeľný park sme si pozreli až teraz. Prechádzku sme začali u liečebného domu Lysec, je komfortne a štýlovo zariadený so stravovaním a s kompletnou balneoterapiou. Lysec je v kúpeľoch najnovší liečebný dom, je postavený v roku 2008.

Blízko Lysca je postavená pekná vežička so schodišťom a vyhliadkovým ochozom, v ktorej dolnej kamennej časti je minerálny prameň Ivanka. Teplota tejto mineralizovanej vody je 51,6 °C, vrt tohto prameňa je hlboký 281 metrov. Bohužiaľ vchod na vyhliadkovú vežu bol zatvorený a tiež voda z kohútika netiekla.

Vedľa, asi 50 metrov od vežičky je ďalší prameň, ktorý je obmurovaný kameňom. Je to prírodná liečivá voda, mierne mineralizovaná, hydrogenuhličitanovosíranová, vápenatohorečnatá, slabo alkalická, hypotonická. Prameň je z vrtu číslo BR 3, teplota jeho vody je 35 °C.

Ďalší prameň sa nachádza pred peknou reštauráciou s terasou, ktorá je zastrešená, má krb a veľa drevených sôch, ktoré sú dookola rozmiestnené vedľa vysokého smeku, ide o prameň Jesenius, označený ako vrt BR 1. Je upravený, vydáva prírodnú liečivú vodu, slabo mineralizovanú, hydrogenuhličitanovosíranovú, vápenatohorečnatú, slabo alkalickú, hipotonickú vodu o teplote 46,5 °C. Prameň je z dvoch častí, prvá je valcovitá časť, vedľa vyteká voda z nerezovej trubky umiestnenej na kameni z kužeľa.

Od tohto prameňa sme prechádzali okolo Wellness s vonkajším bazénom, v ktorom už plávalo niekoľko osôb. O chvíľu sme sa dostali k ďalšiemu jazierku, okolo ktorého sa dalo príjemne posedieť na lavičkách a sledovať plavca, ktorý už je nachystaný skočiť do vody, ale stále mu k tomu chýba rozhodnutie. Asi je to tým, že je z kameňa, alebo betónu. Pri tomto jazierku je prameň, vrt Z 2, ktorý má podobné zloženie, ako predchadzajúci, jeho teplota vody je 46 °C. Prameň je kamenný v tvare elipsy, na jeho vrchole v tvare malej pyramídky z nerezovej trubky vyteká voda do malého bazénika. Keďže ten plavec stále neskakal, asi pre lekniny na vodnej hladine, pokračovali sme ďalej.

Tu nasledovalo malé občerstvenie v reštaurácii z terasou, dalo sa posedieť aj na dvoch hojdačkách v strede so stolíkom. Jedlo sme si nedali, iba nápoja a šlo sa ďalej, oproti tejto reštaurácie je väčšia plocha v strede s fontánou a oproti liečebný dom Mier. Liečebný dom Mier je zrekonštruovaná kultúrna pamiatka, ktorej história siaha až do 16. storočia. Nachádza sa priamo v centre kúpeľov a ponúka hosťom okrem ubytovania a stravovania aj komplexnú balneoterapiu. Od Mieru sme pokračovali mierne vpravo, kde sme si pozreli ďalšie jazierko, v ktorom je umiestnené kamenné dielo. Pred týmto liečebným domom je fontána. Neďaleko, asi 50 metrov od Mieru je ďalší liečebný dom Slávia a ponúka pre hosťov len ubytovanie. Stravovanie a liečebné procedúry poskytuje liečebný dom Mier. Pred týmto liečebným domom sú dve kruhové jazierka, z horného preteká voda do ďalšieho a pred nimi krásne kvitli čerešne sakury na rozkvitnutej lúke. Od Slávie naša prechádzka smerovala stále južne, kde kúpele už končia. Je tu parkovisko a akoby kruhový objazd, kruh je vyhotovený z kameňa, je zdobený krovinami a v jeho strede je súsošie dvoch žien v dlhých šatách, ktoré v rukách držia džbány. Tato soch sa nám veľmi páčila.

Tu skončila naša prechádzka podľa nášho názoru pomerne pekným a príjemným prostredím, nepozreli sme si okolie liečebného domu Baník, to až niekedy nabudúce. Fotografii prikladám viac, niektoré sú podobné, ale fotili sme dvaja a obaja sme často mali rovnaké miesto v hľadáčiku fooaparáta. Bolo tu naozaj čo fotiť - krásna jarná príroda - kvitnúca lúka a stromy, jazierka s leknínami, sochami a vodným vtáctvom.