Bojkovický kostol sv. Vavrinca

Bojkovice sa nachádzajú vo východnej časti regiónu Uherské Hradiště. Obec nad údolím rieky Olšavy sa po prvykrát spomína v roku 1362.

Dominantami Bojkovíc je zámok a kostol sv. Vavrinca, ktorý je z polovice 17. storočia. Kostol bol postavený blízko miesta bývalého menšieho gotického kostola zasväteného sv. Jiři. Tento kostol sa spolu s Bojkovicami spomína v kúpnej zmluve v roku 1449.

Dňa 27. 7. v roku 1651 bol slávnostne posvätený a položený základný kameň k výstavbe nového kostola. Kostol bol dokončený v roku 1656 a bol zasvätený sv. Vavrincovi. Bol postavený za Gabriela Serenyiho v neskororenesančnom štýle.

V časti chrámovej lode sú dve hranolovité veže vysoké 36 metrov. Bojkovice 24. 4. 1792 postihol veľký požiar, ktorý okrem časti mesta zničil i strechu kostola a obe jeho veže. Sila ohňa bola tak vysoká, že dokázal roztaviť i 4 zvony, ktoré umiestnili do veží zo staršieho kostola sv. Jiři. Po tomto nešťastí došlo k oprave kostola, novú strechu pokryli šindľom, veže dostali nový tvar manzardového typu. Do veže boli umiestnené 4 nové zvony, ktoré odliali z materialu z bývalých roztavených zvonov zo 16. storočia u Wolfganga Strauba v Olomouci. Prvé tri zvony boli odliate v roku 1793, posledný v roku 1805. Najväčší zvon zasvätili sv. Vavrincovi, prostredný sv. Panne Marii, malý sv. Krížu a najmenší sv. Gregorovi a sv. Floriánovi. Okrem týchto zvonov tu bol i zvon umieráčik. Kostolné zvony zo 16. storočia, ktoré boli po požiaru znovu odliate vydržali v kostole až do obdobia 1. svetovej vojny. V roku 1916 boli z kostola zvony odobrané, zhabané a použité na vojenské účely. Po skončení vojny v roku 1919 nebolo dostatok financii, a preto farníci používali v kostole iba jeden železný zvon. V roku 1927 sa týmto zvonom zazvonilo naposledy, nahradili ho tri nové zvony, v tomto kostole už tretie v poradí. Týmto zvonom ale tiež nebolo dopriane ostať v kostole, opäť zaúradovala vojna. Naposledy zazvonili 20. marca 1924 a boli tiež zhabané a použité pre vojenské účely. Farnikom neostalo nič iné, iba zasa do veže inštalovať železný zvon, ktorý už vo veži používali v minulosti po 1. svetovej vojne od roku 1919. V rokoch 1970 - 1971 sa vtedajší farár František Boran rozhodol zaobstarať do veže nové zvony, to sa nakoniec aj podarilo uskutočniť. Nové zvony, v poradí už štvrté sa do okolia kostola rozozneli 14. 5. 1972. Tieto tri zvony boli odliaté u Rudolfa Manoušeka zo Zbraslavi u Prahy. Najväčší zvon je zasvätený sv. Vavrincovi a váži 570 kg, stredný je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi , má váhu 350 kg, a posledný, tretí je zasvätený sv. Panne Hostýnskej a váži 240 kg. Zvony fungujú na automatické elektrické zvonenie, ktoré zhotovil a pripojil L. Kaiser z Přibrami.

Celková dĺžka kostola je 40 metrov, samotná dĺžka lode je 27 metrov, šírka lode je 13 metrov a výška zaklenutej valenej klenby je 18 metrov. pôvodná pieskovcová dlažba kostola z 18. storočia bola nahradená novou mramorovou. Dubové lavice, ktoré sú umiestnené v stredom lode v dvoch radoch sú z roku a zhotovil ich Václav Barborík.

Hlavný oltár kostola je zhotovený z rôznofarebného mramoru, zhotovil ho brnenský sochár Jan František Tomola v roku 1896. Za hlavným oltárom na stene je umiestnený barokový obraz Panny Márie od olomouckého maliara Josefa Pilza z roku 1734. Kazateľnica je baroková, zhotovená v roku 1720. Kostol má dva bočné oltáre, ten vľavo je zasvätený sv. Josefovi z druhej polovice 17. storočia, vľavo je to oltár sv. Vavrinca tiež z druhej polovice 17. storočia. Na ľavej strane kostola sa nachádza olejmaľba - barokový obraz jedného z popredných predstaviteľov barokovej maľby na Morave, J. K. Hankeho. Obraz je z roku 1760 a znázorňuje mučenícku smrť sv. Vavrinca. V strede je umiestnená postava svätca zahaleného iba v bedrovom rúchu ležiacého na rošte pozerajucého sa k nebesiam. Po jeho stranách sú dvaja pomocníci, ktorí pridavajú na vyhňu uhlie a v okolí sú ešte postavy ďalších mužov. Pod týmto obrazom sú umiestnené tri zastavenia krížovej cesty. Ostatných 14 olejmalieb krížovej cesty z roku 1852 sú rozmiestnené po ďalších stenách lode. Krstiteľnica v kostole je z červeného sliezského mramoru. Okná lode sú zhotovené z bieleho katedrálneho skla, pochádzajú z roku 1895.

V strede chóra vyniká barokový organ s bohato pozlatenou zdobenou skriňou a anjelom v životnej veľkosti v spodnej časti. Varhany majú 15 registrov a 472 píšťal. Na tento organ nás upozornila pani, ktorá akurát prišla otvoriť kostol. Chodia ho sem obdivovať ľudia z okolia.

V priestore cintorína sa nachádzajú tri cintorínske kaplnky. Tá, ktorá sa nachádza v strede cintorína je na mieste, kde v minulosti stál kostol sv. Jiři. Ide o empírovú Grófsku hrobku z roku 1835 a nechal ju postaviť gróf Larisch Mönnich. V kaplnke je pochovaná majiteľka panstva Nový Světlov, grófka Žofia Haugwitzová, ktorá zomrela v roku 1835. V kaplnke je liatinový oltár a náhrobná doska, ktoré boli odliate v huti v Bojkoviciach. Smerom od kostola vľavo je osemboká prízemná kaplnka - lapidárium, ktorá v minulosti slúžila ako márnica. Dnes sú tu uložené staré barokové sochy a pieskovcové náhrobky a dosky. Vpravo je kaplnka Tetaureka - Getsdemská záhrada, v ktorej sa nachádzajú plastiky modliaceho sa Krista, spiacich apoštolov Petra, Jana, Jakuba a anjela, ktorý Kristovi podáva kalich. Obe kaplnky pochádzajú zo 16. storočia. Pred kostolom je kamenný kríž z roku 1895.