Bílý Újezd - kostol Premenenia Pána so zvonicou

Obec Bílý Újezd sa nachádza v Královohradeckom kraji, okrese Rychnov nad Kněžnou, v podhorí Orlických hor v nadmorskej výške približne 300 metrov.

Miesto, kde je dnes obec, bolo osídlené už niekedy pred 5000 rokmi nášho letopočtu, svedčia o tom nálezy kamenných nástrojov z mladšej doby kamennej.

Kto prechádza touto obcou cestou z Rychnova nad Kněžnou v smere na Dobrušku, určite ho zaujme kostol so zvonicou u tejto cesty. Kostol Premenenia Pána je sakrálna gotická stavba zo 16. storočia postavená na mieste bývalého dreveného kostola z roku 1360, ktorý zanikol postupne vekom, alebo možno počas husitskej vojny. Ide o jednoloďovú stavbu. Vzácnou rezbárskou barokovou pamiatkou interiéru kostola je hlavný oltár z roku 1748, v ktorom je znázornená Premena Pána na hore Tábor. Hlavné prvky vytvoril sochár František Pacák z Litomyšle, syn jedného z popredných žiakov Matyáša Brauna. Značne schátralý kostol bol po prevzatí novým farárom v roku 1883 opravený, ale keďže už kapacitne nevyhovoval, v roku 1896 bol kostol predĺžený a upravený v pseudorománskom štýle. Slávnostné vysvätenie novoprestavaného kostola sa konalo 4. 10. 1896 královohradeckým biskupom Eduardem Janem Nep. Brynychem. Okrem iných boli prítomní aj členovia rodiny Kolovrátu. Z kostolnej dlažby odstranili osem náhrobných kameňov, šesť tých zachovalejších osadili do obvodovej steny kostola, dva už boli ochodené úplne do hladka, tak ich použili do zvonice ako dlažobné kamene. Súčastná maliarská výzdoba kostola je z roku 1955, je dielom akademického maliara Jana Daněka z Letovic. Varhany sú z roku 1937, nahradili pôvodné z roku 1748.

Zvonica u kostola je neskoro gotickou stavbou zo 16. storočia vstavaná do ohradného múru kostola. Jej tvar je hranolovitý. Tvorila jediný vstup do kostolného areálu a mohla pri napadnutí nepriateľom slúžiť aj k obrane. Jej dolná murovaná časť je bez okien, malé okno je iba na poschodí, slúžilo by počas napadnutia nepriateľmi ako streľňa. Vo veži zvonice boli umiestnené v minulosti tri zvony, dodnes sa zachoval už len jeden. Je z roku 1557, odliali ho u majstra zvonára Adama Ktarabo v Hradci Králove. Priemer jeho dolnej časti je 105 centimetrov, jeho výška je 80 centimetrov. Zaujímava je šindlom pokrytá strecha, ktorá je konštrukčne zhotovená z troch poschodí. Na pravej bočnej stene od vstupu do zvonice sú slnečné hodiny. Kto si túto strechu pozorne prezrie, neujde mu, že je do nej zaseknutá sekerka a to vo vrchnej, tretej časti strechy.

Okolo tejto sekerky sa traduje niekoľko povestí. Jedna hovorí o tesárovi Pepkovi Veverkovi. Pepek Veverka sa po pošmyknutí pred smrteľným pádom zo strechy zvonice zachránil tým, že stihol rýchlo zaseknúť sekeru do strechy a držal sa na nej až do doby, kedy pod vežou narýchlo pristavili voz s fúrou slamy, do ktorej následne spadol a nezranil sa. Podľa druhej povesti sa tesár Adam pokúsil zachrániť si svoj život tiež zaseknutím sekerky do strechy zvonice, avšak oproti Pepkovi mal málo šťastia, neudržal sa a po páde zo zvonice sa zabil. Je aj povesť, ktorá hovorí, že sa tesár stavil s čertom, že prehodí sekerku ponad strechu zvonice. Keď tesár sekerku hodil, čert silno fúkol a sekerka sa zasekla do špice veže. Existuje ešte jedna povesť, podľa ktorej sekera oznamovala, že obec má stínacie právo, alebo naopak, že toto právo sa končilo.

Pred zvonicou vpravo je kamenný kríž z roku 1784, v jeho hornej časti je ukrížovaný Ježiš Kristus, na bohato zdobenom podstavci je umiestnená doska s nápisom ,,Pochválen buď Pán Ježiš Kristus,,.

Oproti kostolu a zvonici za cestou je umiestnený pamätník obetí svetových vojen, je to hranolovitý stĺp na podstavci, v jeho hornej časti je zdobená plastika leva, na bočnaj strane sú vytesané mena obetí.

Vedľa zvonice sa nachádza "Motorest u sekerky".